Hnilím priateľom.Ďakujem Vám:(

Milión ľudí okolo mňa stojí,
rozmýšlam,či ma s nimi nieco pojí.
Kde sú tie časy,keď milo sa na mňa smiali,
sľub priateľstva si naspäť vzali.

Ukazujú na mňa prstom,
pohŕdavý úsmev na tvári,
možno,lebo nechcem splývať s mestom,
priateľstvo sa razom vyparí.

Nezapadám do ich sveta,
nie som in a nie som svätá,
nelížem im päty,ruky
zaslúžim si za to muky?

Pohŕdanie,vraj som iná,
kričia na mňa:Tvoja vina,
že si sama opustená,
zriekli sme sa tvojho mena.

A tak stojím opodiaľ.
Akú hru to so mnou hral,
človek,čo sa priateľom nazýval?
Nesplynula som s davom,tak sa ma vzdal.

Hľadím vám do očí,
už v nich nevidím svoj odraz.
Život s nami zatočí,
vždy,keď nečakáme podraz.

Stála som nad priepasťou,
Neskáč.šepkali ste mi.
stojím nad priepasťou
Skoč!kričíte mi.

Ďakujem za vaše milé slová,
ďakujem za śkúsenosť s hadmi.
Som iná a tak začnem znova
vysporiadam sa s vašimi pohladmi.

Pohladmi,ktoré nie sú zrovna milé.
Ste rovnakí ako ovocie hnilé.
hnilé vo vnútri, samosebou.
Sklamala som sa priateľ,
sklamala som sa TEBOU.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu