„ved aj ty me budeš chýbat. Všetci mi budete chýbat.“ Ledva som zo seba vyjachtala- „neboj mami ved ten rok prejde ako nič. A za 5mesiacov sa vidíme, prídem domov na Vianoce.“ hovorila som jej so slzami v očiach.
Až teraz to na mňa dolahlo čo sa vlastne deje. Odchádzam, od rodiny, priatelov, kamarátov. Odchádzam z miesta kde som vyrastala od malička. Ešte len teraz na mňa dosádza ten strach z toho velkého neznámeho miesta, z tej neznámej krajiny, z jazyka. na anglicko som sa vždy tešila, lákalo ma dobrodružstvo na neznáme miesto ale až teraz si uvedomujem že mám štastie a že tam nejdem sama ale idú so mnou úžasné kamarátky Sára a Nikola. Keby nejdú tak by som sa určite stratila.
„Lucia daj na seba aj na veci pozor. Nerozprávaj sa s cudzími ludmi. Správaj sa slušne a zodpovedne. A nikde nechod sama ale sa drž s babami.“ Dával mi už asi po stý krát rodičovské rady ocino.
„oci neboj sa, dám na seba pozor. Ahojte, lúbim vás. Zanedlho som doma. Ahojte!“ zdravím ich posledný krát a pomáhlame sa už s babami do lietadla aby sme ho stihli. Posledný krát im zamávam. A už sa mi zas tlačia slzy do očí ked vidím ako malá sestrička plače že chce íst so mnou. Rozbehla som sa za ňou a posledný krát som ju vystískala.
„Martinka poslúchaj maminu aj ocina. Dobre? Ahoj, lubim ta krpec.“
Pustila som ju a rýchlo som odišla aby sa nerozplakala ešte viac.
Ešte len sme nastúpili do lietadla a Nikola hned spustila: „Bože ja sa teším baby! Toto bude najlepší rok aký začijeme! A tí chlapci, juj! Škola v anglickom štýle, po tom som vždy túžila. Už sa na to neviem dočkat!“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár