čo zrodili sa v jarnej rose
a smejúc sa radostné a bosé
bežali krehkotu srdca ovinúť
Čo dali raz nádej
a ostali živé
hrejivo hriali, kým nezmizli.
Nocou si tancujú
v snoch si mi zas vrátia.
Kde lásku zmôže nenávisť
tam sa rýchlo stratia.
Ničia vo mne ilúzie o láske
no ja ich živím plamienkom nádeje.
Keď človek nesníva tak zomrie
a tak neudúšam v sebe plamene
čo zapálila jarná láska
v lani pred rokom.
Ničia vo mne ilúzie o láske
O tom, čo by bolo, keby nebolo.
Tma sa vkradla
nad ránom
do našich duší
Potichu šepká
o všetkom a o ničom.
Vyzradila rodičom,
že boľavé sny pália,
že láska je neláskavá,
že vytrhne Ti srdca kus
a nevráti ho späť.´
že nádeje viac niet,
že zomrela vlani pred rokom.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
13. 5.mája 2021 16:17
a preco ti takto robia zle
Napíš svoj komentár