na cesty
Opakovane na mňa doliehala definitívnosť smrti
frustrovane
som sedela a písala tieto riadky
Hrabajúc v lavíne
studená, biela
Zdráhavo odbúrať depresiu
nestratiť vieru
nikdy viac neskúsiť sebadeštrukciu
V mŕtvolnom chlade mŕtvolného bytia
rezané telo črepami žitia
Nechcem viac červenú v chladivom snehu
kde horúci život a mŕtvy chlad
zvádzajú vlastnú prehru
Napäté trhanie pri akomkoľvek zácheve
nepohnutej hladiny
myšlienkových pochodov
Veľmi tichá deštrukcia
schopnosti prežívať život
Dômyselná nukleárna zbraň
V MOJEJ HLAVE
Pálivo sa zbavujem páľavy
než ma zrýchlenie zastaví
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
2
je to úplne skvelé...ako vyznanie...smutné no popritom silné v zmysle chcem bojovať a nevzdať sa
4
musím aj tu ti dať komentár...pripomenulo mi to mňa, ach je to tak dávno...super napísané nemám slov
Napíš svoj komentár
no obsah ako taky ma robi smutnym a to nemam rad..
kustik optimuzmu a stastia prosim