Padla tma na uplakané prázdno
Ubíjam sa do prachu
A klesám až úplne na dno
Vypálené zo strachu

Tie okná tam vonku
Čo mlčky narúšajú celistvosť noci
Sú duše nehybné v chladom vánku
Zmučené nádychmi celkom bez pomoci

Tie hviezdy tam hore
Márne k nim svietim
Život je unavené more
Rozbité nebo kam nedoletím

Kiežby som už zhasla
Ticho vydýchla pred novým nádychom
Možnože by som konečne našla
Chvíľku pokoja pred ďalším výkrikom

 Báseň
Komentuj
 fotka
anjelik4195  3. 3. 2008 17:15
 fotka
jaijelynne  6. 3. 2008 16:13
to je kraaasne ...

kraaasna básen..fakt.
 fotka
ixka  24. 4. 2008 22:09
Toto sa mi velmi paci, hlavne predposledna sloha
Napíš svoj komentár