No viem tiež, že stačí kúsok svetla,
aby sa nádej z nás rozniesla.
Jedna iskra, čo neprestajne
tleje čakajúc na svitanie,
s túžbou zapáliť na kusoch vosku
plameň nádeje z jedného bozku.
Dýcha istota z tvojich pier,
v každom srdci je zopár dier.
Vieš, že sa nespýtam na čo čakáš,
no v duchu prisahám, ten bozk bude náš.
Vábivo počúvam, lýry tu zneli,
kedysi na Zemi boli anjeli.
Žiarivá aura vôkol ich tela,
spominám, pamätám, ako sa chvela.
Cítim to v kostiach, že nie je dosť času
zhrnúť diamanty na stranu našu.
Predsa nevidím dôvod, prečo to vzdať,
toľko nádeje môžeme dať.
Viem, aký krutý je tento svet,
vymaľuj si ho, stačí pár kried.
Naivne verím v naš šťastie,
dúfaj so mnou, kým slnko zhasne.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Viem, aký krutý je tento svet,
vymaľuj si ho, stačí pár kried.
Naivne verím v naš šťastie,
dúfaj so mnou, kým slnko zhasne..........coool wersiiik