Mami,
bolo to dávno, nespomínam ten čas,
keď tvoj kvetinový pohľad plný krás
po prvé spadol do hĺbky mojich očí,
by mi dúhovú lásku tvoju-pretlmočil.

Mami,
vietor nám z času na čas rozvíril sny
lupene sedmokrások, nech pokryjú čierne dni.
Pre mňa si, mami, kvietkom zo snov,
ktorý má vždycky-nepárny počet lupeňov.

Pre teba, mami,
by som zozbieral všetky diamanty sveta,
za teba mami, pôjdem aj tvárou do blata,
zhrnul by som všetky hviezdy obsiahnuté nebom,
keby ťa to, mami, trošku potešilo.

Pre teba, mami, mám dnes dar,
niečo, čo rád by som pošepkal.
Teraz už chcem len objať ťa,
perami svojími bozkať ťa,
vydýchnuť, ako len ľúbim ťa.
Len teba, mami.

 Báseň
Komentuj
 fotka
nimo  11. 12. 2007 13:19
dobrá myšlienka, možno by som aj ja mohla niečo mame vymyslieť. No prišlo mi to trochu...lajcké..tie rýmy a tak
 fotka
michella  12. 12. 2007 15:54
jj...na pomery lalky je to laicke.Mozno, keby si to pisala svojej mamke, bolo by to dokladnejsie spravene



((pani som na seba hrda jak dokladne ti blogy citam.AAAAAAAA)
Napíš svoj komentár