Báseň, ktorú som pre teba vyplakala

(Aj cez to sme prešli...)

Slzy nikdy neboli úbohejšie
Som nahá a zlomená
Ráno sú črepy skutočnejšie
Svet sa mi rozbil, padám na kolená

Spomienky nikdy neboli bolestnejšie
Chcem ťa ešte raz objať
spraviť tie veci čarovnejšie
no nemôžem prestať padať

Táto pieseň nikdy nebola zradnejšia
Ak sa ma nedotkneš, ja vykrvácam
Každým nádychom som prázdnejšia
V odrazoch zrkadiel viem, že ťa strácam

Tento oheň ma spaľuje z vnútra
Neviem si predstaviť, čo bude ďalej
Pravda je cesta, no príliš krutá
Viem, že máme dnes poslednú nádej

Modlím sa k Bohu, aby si prišiel
Ruky mám vo vlasoch
a stále nižšie
Verím, že stane sa čo chce náš Boh

Presviedčam mŕtvu tmu, že sa jej to zdá
že vôbec nevzlykám, že nie som skutočná
Som taká slepá, pokorne ľutujem...

So zlomeným srdcom...
...príliš ťa milujem.

 Báseň

3 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu