Ani vlastne neviem prečo píšem tento blog. Nechcela som pokračovať v tom minulom, lebo predsa len, je to minulosť a tá je nepodstatná. Už žijem len prítomnosťou, vychutnávam si jej sladkú chuť a nebojim sa že s nej dostanem cukrovku. A myslím na budúcnosť. Mám totiž prečo, mám najlepšieho muža na svete . A nie, nie som naivná zamilovaná hus, len si viem veci zariadiť tak aby mi vyhovovali. Fakt fajn vlastnosť. Skurvené muchy, behajú mi po klávesnici.
V poslednej dobe je všetko fajn. Miestami riadne napiču, ale to len preto, aby som sa nenudila. Mám prácu, ktorá síce vačšinou stojí za kokot, ale baví ma. Mám v nej priateľov, furt sa bavím, mám tam melónovu vodku a ružovú vineu. Ja viem, vždy som mala sklony ku skromnosti. Ale mne to zatial stačí. Aspoň mám čas na Michala.
Po mnohých krízach prišlo obdobie pokoja. Konečne na xy% viem, že s nim som, budem a hlavne chcem byť. Aj keď občas robí kokotiny, ja zo sklopenými ušami pretrpím všetko, čo moj milovaný urobí. Aj keď by som si ho najradšej priviazala k mojej posteli, kŕmila, znásilňovala a inak rozmaznávala a hlavne mu zatrhla prístup na internet, viem, že nemožem chcieť všetko, a preto si udržiavam stabilnu hladinu duševného pokoja. MIchal je skvelý, miluje ma, vidno to na ňom. V noci mi zo spánku hovorí že ma miluje, volá ma dievčatko a dal mi na ruku vytetovať začiatočné písmeno svojho mena a nebere vážne Tónove správy o tom, aká som piča. Ideál proste. Viem, že nič nie je dokonalé. Mám dosť rokov a životných skúseností / rozumej kopu bývalých partnerov, milencov, snúbencov, kamarátov a podobne... / na to aby som vedela že nič čo má penis a nadpriemernú hladinu testosterónu nebude poslušné. Ale Michal asi chce, a ja mu držím palce. Viem že s ním budem, viem že raz ho budem oslovovať "Môj manžel", že mu porodím deti, že budeme mať 4 staffordov a že sa mi to bude pačiť. Viem že pred ním sa nemusím hanbiť ničoho, viem že aj keď vedľa neho v noci chrápem zdá sa mu to zlaté, že mi dá ráno rozospatú pusu aj keď ešte nemám umyté zuby a že zje polievku od mojej babky, pri ktorej ho naťahuje bez toho, aby jej na ňu povedal jedno krivé slovo. Viem že mu možem navrhnuť čo chcem / okrem gang bangu, s tým sa ešte furt nezmieril/ a bude sa snažiť splniť to. Viem že je to ten najlepší milenec na svete , aj by som túto temu rozšírila, ale do toho Vás nič nie je . Viem, že mi vonia, tak neskutočne, že aj keď si po sešxe spotený vedľa mňa ľahne, najradšej by som si tie jeho feromóny vyžmýkala a furt očuchávala. Viem že je to ten najkrajší chlap na svete , jediný ktorý ma neskutočne priťahuje a od ktorého mi všetko chutí. A viem aj to, že mi je jedno čo na to hovoríte. Že ho nemáte radi, že Vám je nesympatický, že ma varujete pred našim vzťahom. Mám to v riti. Ja som šťastná, on je šťastný a vy si vyserte oko. Ja jediná viem, aký ku mne je , viem ako ma miluje a viem že neopustím, ani keby spravil neviem čo. (Miláčik, to ale neznamená, že to robiť máš )
Tak, asi iba toľko som chcela. Neviem čo to na mňa prišlo, len som to zo seba chcela dostať. Som šťastná zamilovaná žena milujúceho muža. Kto je viac ?
Nina
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár