Mátoha v Bielom a mlynárka

V noci sa mátoha zakráda dedinou,

Nie neboj sa nejde si po teba,
ku kmotričke ide, po jej smrť.

Zaklopala mátoha na dvierka a slabý hlas jej odpovedá: 'Pod dalej, nech si čo si.'
Mátoha vklzla dovnútra, dvierka privrela a tam v izbe osvetlenej sviečkami babka stará sedí a pletie.

'Kmotrička prosím zober si ma k tebe bývať.' Prosí mátoha a kmotrička si ju zobrala. Ale mátoha buntoší, nedá nikomu spať tak ju kmotra vyhodí.

Mátoha zašla k mlynárke a tam uvidela vrecia s múkou. Vydeli sa jej ako dobrá skrýša a teplá posteľ tak tam ostala bývať.

Ráno nevedomá prostá mlynárka zašla na povalu a našla vrecia rozpárané, porozhadzované. Nahnevala sa, upratala a išla poliať kvet, fialku. Ked tu zrazu strašidelný hlas vyspevuje mlynárke pod oknom!
' na okienku fialkaaaa, nad ňou plače mlynááárkaaaa'

'Čo to? Ja že plačem nad fialkou? Prečo by som mala plakať?' Čuduje sa mlynárka.

Nadišiel večer, noc prichádzala a nad dedinou sa zasa hlas ozýva: nad touto obcou zavláádla noc, v túúúto noc bude vláádnuť moccc!'

Ráno mlynárka zasa príde na povalu a tam všetko zase porozhadzované. Mlynárka sa zlakla a dala si vysvätiť dom svätou vodou. Farár jej poradil aby v noci zaviazala všetky vrecia špagátom a to s ktorého sa bude ozývať nespokojnosť má vyhodiť o polnoci cez otvorené okno.

Poslúchla mlynárka farára a odišla, pred polnocou zviazala všetky vrecia. Posledné vrece, kladie odpor a ozývajú sa z neho zvuky ako mačke ktorej pricvikli uši a chvost, tak mlynárka otvorí okno, a vyhodí z okna. Z vreca jej vypadla biela plachta od mátohy a kúsok múky, čo nestihla mátoha zjesť.

Mátoha letela, letela až doletela do obežnej dráhy a tam sa krúti aj dodnes.

koniec!

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu