Chhheee chhheee.. chh...

chee, chee, chee...

vrátil som sa domov, už tu sedím, snažím sa rozmýšlať, mohol som si vybrať inú cestu, risknúť..

Ale nevybral.. išiel som domov, do bezpečia, späť do svojho bezpečného úkrytu.. už ich počujem ako sa pýtajú kde som, ako sa mi snažia dovolať, ako ma vzývajú, ale aj tam nie som.. ja som doma, už som doma..

v bezpečí, ukrytý, zase vo svojej bubline većnej nesmrteľnosti a filozofickej pravdy ktorá nemá žiadne riešenie, rozum ktorý melie, ktorý sa snaží nájsť všetky odpovede a na žiadnu neprichádza...

Zase som sa raz oklamal, myslel som si že takto to bude lepšie, nie je...

Problémy sa nedajú odkladať ani schovávať, nespravíte to čo nedokážeťe, všetko je otázka vašej schopnosti.. a morálky.. mal som tú možnosť a videl som ostatných ako ju chceli, ako ju našli..

Ja nie.. zostal som svoj, sám sebou.. počúvam svoj vlastný tlkot srdca ktorý ma pomaly pripravuje na všednú dennú realitu.. neexistuje únik.. nedokáźete nič viac ako to čo vo vás je...

je to zakódované, súdené.. je to iba tak.. neovplyvníte to.. môžte piť fetovať.. čokoľvek.. pokiaľ vo vás nie je myšlienka, tým že sa niečím ovplyvníte vás nezmení.. stále ste to vy..

Máte iba vaše moźnosti, viac toho mať nebudete..

chhhee.. chhe.. chee

takto dýcham.. takto.. ako polámaná zápalka.. vyhorená..

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu