Zobudil som sa v malej chatke v malej dedinke pri Piešťanoch, pri nie práve malej rieke zvanej Váh. Na to že bolo asi 6 hodin, a slnko ešte poriadne nevykuklo, bolo vonku príjemne tepl Spravil som si zelený čaj, jedol makový kolač a sedel na brehu rieky I keď viem, že by som na zemi ešte nemal sedávať, pretože je v názve mesiaca spoluhlaska „R“. A pre tých, čo o tom nevedia, tak keď je v názve mesiaca „R“ tak by sa na zemi sedávať nemalo, lebo je ešte zima.. No, ale keďže mne to bolo úplne jedno a ešte k tomu ma nemal kto vyhrešiť, tak som si spokojne sedel. Počúval som, ako vtáčence štebotajú, ako sa postupne viac a viac slnko odráža na vodnej hladine, a so záujmom som sledoval štuky ako si lovia potravu a bol som akosi spokojný. Možno to bolo tým že bol môj mozog bol dostatočne okysličovaný príjemným jarným vzduchom, a možno som bol rád len za to že som sa zobudil... veď si to ani neuvedomujeme, ale koľko je takých že také štastie, prebudiť sa ráno už nemajú. A my sa napriek tomu stále na niečo len sťažujeme. Ako nevravím, že život je jednoduchý, áno, je jeden z najťažších.. ale: Život je smútok – prekonaj ho, Žibot je boj – prijmi ho, Život je šťastie - zaslúž si ho, Život je Život – Ži ho! a preto teraz idem spať s pocitom že tento deň stál za to a že ten zajtra bude ešte lepší, možno aj preto že si pôjdem opekať..
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale inak niekedy, keď som na nejakej dedine a zobudím sa skorej a vonku je krásne, tiež mám podobný pocit
Nuž je oveľa ťažšie uvedomiť si to krásne ráno, keď ti budík zvoní o 5:45, vonku fúka vietor a dopršiava dážď čo ešte v noci bol, všade počuješ nejaký hluk a nič sa ti nechce..(ach)