Mala To byť obyčajná nedeľa, a obyčajne aj začala.. Ale teraz si tu sedím, vonku pred domom, jem zákusok a píšem tento príbeh. Že čo ma k tomu viedlo? Neviem ani sám, možno uvedomenie si, že to nemám komu povedať, a tým že to sem napíšem, máte možnosť kedykoľvek prestať čítať keď budem nudný
Vlastne, celý deň mohol prebiehať úplne inak, keby som sa ráno pri svojom obyčajnom, rannom, nedeľnom nákupe nebol zastavil pri regáli s alkoholom. Mohol som ako obyčajne nakúpiť len vianočku, jahodový džem a mlieko, ale popri tomto som si do košíka vložil aj jednu Amundsenku, že len tak keby náhodou, pre návštevy..
Po návrate z obchodu, deň pokračoval..Po „VEĽKOM JARNOM UPRATOVANÍ“ celého domu, ktoré trvalo asi tak pol hodinu , pretože mi to stačilo na to aby som povysával a zhromaždil bielizeň na pranie na jednu sakra veľkú kopu.. Tak po tomto „výkone“ som si doprial dve celé hodiny slnka a muziky na slnečnej terase môjho domu už zo spomínanou fľašou Amundsenky..
A potom to všetko začalo..Poznáte ten pocit, keď si absolútne užívate slnečné lúče, počúvate Alanis Morissetee, a premýšľate nad každou vecou ktorá vás v takej chvíli napadne? No a v takej chvíli som ja dostal chuť na koláč.. Tak som sa vybral do cukrárne.. Spokojne si kráčam po ulici, hrám sa s tenisovou loptičkou, aa...Je to tu. Tenisová loptička, tá ktorá bola spomenutá v názve tohto príbehu. Ako nechcel by som aby so o nej hovorilo, len ako o obyčajnej tenisovej loptičke, pretože táto bola výnimočná, pochádzala z tenisových kurtov až z ďalekého Švajčiarska.. A bude to znieť čudne, ale mám ju rád A rád si ju hádžem pred sebou keď idem po uliciach, a vnímam svet okolo seba Keď sa usmievam na dievčatá, ktoré sedia v autách svojich frajerov , keď sa pozerám ako sa deti hrajú na preliezkách, keď sa slušne pozdravím páriku dôchodcov ktorý sú na pravidelnej nedeľnej zdravotnej prechádzke, alebo keď sa obzriem za pekným dievčatom.. I keď si všetky slečny myslíte, že keď sa chalan obzrie za babou tak sa pozerá len po jej zadku, ale ja keď okolo mňa prejde pekné dievča, tak sa neobzriem za ňou aby som obdivoval jej zadok, obzriem sa pretože dúfam že sa obzrie aj ona, a ja ešte raz uvidím jej krásne oči.. No, ale to som odbočil..
Príbeh pokračuje v malej dedinskej cukrárni, kde som bol jediný zákazník čo sedel vo vnútri a spolu s 2O ročnou čašníčkou sa napchával veterníkmi a čokoládovou zmrzlinou. Teda, len ja som sa napchával, ona len pila kofolu a tvárila sa že je rada, že som tam.. noo zábava bol keď som zistil, že som si nevzal peňaženku .. Našťastie som vo vrecku nohavíc našiel 5O centov.. A možno práve preto že som bol jediný zákazník, počas tých 2 hodín čo som tam sedel, som všetko dostal v akciovej cene 5O centov.. čo viac si priať?
Naj zažitok z dnešného dna bolo to ako mi tenisovú loptičku uchmatol, uslintaný Bernardín, ktorý mohol patrit nejakej peknej slečne so sexi očami.. Ale nepatril.. Loptičku, samozrejme celú od slín toho krásneho psa mi vrátil mi vrátil jeho majiteľ. Akýsi, plešatý pán. A v zlosti mi povedal, či sa nemám kde hrať.. Ako mám 22 rokov, a hrám sa s tenisovou lotičkou, no a?
Noo a teraz si tak sedím pred domom na záhradke, cítim ten teplý vzduch všade naokolo, pozerám na západ slnka, a premýšľam že vlastne to bola obyčajná nedeľa, len odlišná, od tých vašich. A som zato rád, že sa dokažem tešiť z maličkostí, že viem vnimať svet, že počujem stebotať vtáčence, a že mi to sposobuje radosť... A veľa myšlienok ma ešte napadá, len to už niekedy nabuduce tešíte sa?
A mimochodom, možno sa vám tento príbeh bude zdat cudny, pretoze vy svoj cas trávite s kamaratmi a ja som dnesny celý den stravil sám, ale ja dokažem dni tráviť aj s priatelmi, ale dokážete vy jeden svoj den stravit uplne sami a byť pritom spokojný?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.