Dnes bol veľmi zaujímavý deň..Od rána ma bolelo brucho, tak som si neplánoval, žiadne fyzicke aktivity a mal som predstavu, celu nedeľu spokojne preležať v posteli..Lenže okolo obeda som už mal toľko nahromadenej energie, že som musel isť niečo robiť. A keďže ma prestalo brucho bolieť, dostavil sa aj nejaký ten pocit hladu, rozhodol som sa isť do pizzerie. Do takej malej pizzerie v malej dedinke, kde robia malú pizzu a hrajú sa že je to veľká, kde skoro nikdy nikto nieje, a v ktorej pracujú dve vkuse sa chichotajúce čašníčky, ktoré si myslia, že sa volám Jakub, (ako ja sa tak volám, ale nechal som ich v tom, že im nechcem povedať moje skutočné meno, tak som si nejaké „akože“ vymyslel )
Ale pizza je tam v celku chutná, a keďže bývam sám, a nemá mi kto variť, tak som tam dosť často. A o to práve ide, že sa mi tie slečny-čašníčky už začali sem tam posmievať, že sa tam prídem len napchať, vždy sám a vždy si objednávam to isté.
Tak som sa dnes rozhodol, že dnes budem za „týpka“ čo ma všetko na háku a ktorý miluje knihy..
Som sa teda pekne obliekol, prisiel do pizzerie, pri pulte prehodil pár slov s jednou z čašníčok, samozrejme som jej hodil nejaké tie komplimenty a objednal si. Ako vždy. To isté. Paradajkovú polievku s extra syrom, a dve male pizze. Jednu syrovú a druhú hawai. A samozrejme liter kofoly. Pol litra hneď, aby som mal čo piť pokiaľ budem čakať na jedlo a pol litra potom. Na zapitie.
A ako som tak čakal na to jedlo,vytiahol som si knihu a začal si čítať. Ako vo filme.. No nakoniec, to nebol až tak dobrý nápad, teda hlavne keď som jedol tu paradajkovú polievku, lebo ten syr padal mi z lyžice a spliechal..Ale keď už som začal si čítať, nemohol som to vzdať..Keď som úspešne dobojoval s polievkou vrhol som sa na pizzu, a obidve som jedol naraz. Je to ako trošku nepraktické, ale už asi pol roka sa snažím presvedčiť kuchára aby robil jednu mega velku pizzu syrovú a hawai napoli..A stale nič. Tak si objednávam dve malé a miešam si to sám. Keď som všetko pekne popapal, a riadne to zapil, ešte som dočítal kapitolu, zaplatil a išiel spokojne domov. Bez žiadnych zbytočných rečí s čašníčkami, proste len tak. Frajersky. Nezávislo. Ale v duchu som sa riadne bavil, že ako sa správam.
Najlepšie však bolo, že keď som platil, tak mi jedna z nich dala milý návrh. Že nabudúce keď prídem, tak mi môže čítať ona, aby som sa ja v kľude mohol najesť a aby som nemal v knižke fľaky od paradajkovej polievky.. A čo ja nato? Len som sa pousmial a povedal: „.....“

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár