Uhni, zavadzáš v ceste za šťastím ..

Stretli sa pred nejakým časom. Z úst vypúšťal samé odduševnelé bájky o šťastí a všetkými možnými spôsobmi sa snažil aby uverila.

Zbožňujem ťa, nestretol som nikoho takého ako si ty , s nikým mi nebolo tak ako s tebou, si krásna vtipná a dokonca si aj rozumieme toto je sen.

Lacné, však?

Napodiv sa moje "anjelské" očká rozžiarili a mala som v úmysle skočiť mu rovno do náruče s detinským plánovaním svadby..

Môj mozog dostal signál typu : Dávaj pozor, to najkrajšie najviac zraňuje.
A so zamilovaným pohľadom som namiesto : "Aj ja ťa ľúbim" povedala

-Je to od teba veľmi pekné ale takéto veci sa nehovoria len tak, naučila som sa, že ľudia hovoria to čo chú ostatní počuť, samozrejme aby zaposobili nie je za tým žiaden zlý úmysel, ja viem.

Vzťah dvoch 16 ročných ľudí , ktorí nevedeli zvládať samých seba a nie to ešte vzájomne sa rešpektovať a obdivovať.
Aj také treba zažiť
, uchovať si krásne spomienky ... boriť sa v smútku ... a viere že odišlo to najlepšie čo ma stretlo .

Nepreskočila som ani jedinú etapu s hlavnou témou - Nechala som odísť najlepšiu časť môjho života.. "zlyhala som?"

Raz to všetko praskne...

Všetko to šlo pekne poporiadku ..
Radosť , smiech naháňačky v parku , bozky , obdiv vyznania ...
Všetko malo svoje miesto a napriek mojej neskutočnej obozretnosti a vnímavému pohľadu prezrela som množstvo nedokonalých detailov na "chlapcovi mojich snov."

Až po istom čase som pochopila, že to nie je ničí problém.
Povedalo sa síce veľa zlých vecí, urobili sme chyby obaja, ale problém bol celkom inde.

Obaja sa nachádzame na míle daleko od seba .. aj keď sme sa kedysi zvierali v objatiach.

Chémia klame, láska klame.. a kedže ju nik nepozná nik ju nikdy nevidel, nemá dôkazy o jej totžnosti.

Dedukujeme ich sami.

Myseľ sa mi dostala do stavu ako nikdy predtým zažívala som pocity radosti a zvláštneho neopístaleľného šťastia ...

Bola to láska, možno áno ale nie taká aby som za ňou ruky nohy polámala.
Nie taká , aká sa zobrazuje všade ...
Nie taká akú vídavam doma, na ulici alebo v snoch.

Prednedávnom som čítala noviny , palcový titulok "zaľúbenosť je choroba"

či si už bol chorobou alebo len takou ľahkou virozou , je mi to jedno.

Pamätám si časy keď som k tebe zažívala to najsilnejšie čo som poznala a to mi stačí.

Stačí mi to k tomu aby som sa vydala ďalej a spoznala niečo väčšie.
Rovnako ti prajem veľa šťastia s kýmkoľvek kto ti bude rovnocenný...

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu