Sestra

Zdvihneš kútiky pri vidine mladšej krvi? 
Otočíš hlavu pred lásky slovom
a necháš ma s tichou výčitkou stáť? 
Hrdo prehliadneš nevyčuté stony? 
Poctíš ma prítomnosťou za jedným stolom? 
Vyroníš slzy so mnou, či necháš ma samého lkať? 

Honosná pýcha hanobí pôvod.
Rovnaké miesto, rovnaká podstata...
smerujú k odlišným dverám.
Zlákaná hĺbkou liehových vôd,
on Ťa v nich ešte viac utápa. 
Pokračuješ trpiteľským životom, ja pred ním utekám.

Sladkých činov som nikdy nevykonal dosť, 
túžil som za Tebou zavolať, 
keď zbadal som poslednej nádeje kroky. 
Prerástla Ti cez hlavu tlejúca zlosť, 
závisť pomohla dobrote navždy skonať. 
Pred Tvojím pominutím bola si už mŕtva roky. 

Neschopnosť rozlúčiť sa naveky, 
keď si naposledy prekročila prah rodného domu.
Sama zvolila si si svojho kata. 
Postupne zaniknú moje náreky, 
putá detskej lásky sa pretrhnú.
Spomenieš si ešte na mladšieho brata? 

 Báseň

3 0 2 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu