Ranná horúčka rozthženosti Ťa opája, bez toho žeby si vedel kto som ja. A kto si vlastne Ty? Kto sme? Dvaja anomymní blúdni patrači... stačí jeden pohľad.
Cestujem ránom, vidím ľudí. Každý z nich má iný život, iný osud. Tak ako my dvaja, kým sa naše osudy nestretnú. Možno to bude práve za rohom, možno kým napočítam do 100... Nik netuší.
Stopy snehu pripomínajú včerajšok. Prečo sa však vracať späť? Zajtra napadne nový pre nás dvoch...
Stromy už stratili svoje listy, ja tak sama opustená, nahá a smutná skončím ak ma nenájdeš. Nádej ma však neopúšťa, verím že v tom svetle sa skrývaš. To svetlo mi dáva silu. Kde tvár v jase zažiari, tam Ťa nájdem. Čakaj...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
to hlboké neznámo,
skladáme básne,
čakáme na ráno,
túžime,planieme
smejeme sa,
šťastie pre seba kradneme.
Hľadáme východ,
z hlbín našej mysle lesa,
do svetla Lásky...