zhasli hviezdy spanilé,
slnko bledne od závisti
pre tie oči žiarivé.
Čo je dole, je už hore,
svet sa stavia na hlavu.
Zastaviť to kým to išlo,
nedal som si námahu.
V noci nespím, myslím na ňu,
ako ju len oslovím,
no na ulici keď ju stretnem,
tak ju ledva pozdravím.
Lásku skrývam dokonale,
za tvár ako z kameňa,
fakt to bežne nerobievam,
no bojím sa spálenia.
Jej smiech dušu pohládza mi,
sťa zbor stovky anjelov,
keby láska pokrm bola,
tak som s prázdnym tanierom.
Láska je vraj hnusná droga,
takže ja som narkoman.
Opitý som ako doga,
popierať to by bol klam.
Dostala ma na svoj úsmev,
všetci to už hovoria,
taký má len Mona Lisa,
či samotní Bohovia.
Tým úsmevom keď ma poctí,
priam sa pred ňou roztápam,
je to pocit priamo boží,
keď sa s ohňom zahrávam.
Moje vnútro kypí, pení...
zem sa mení na lávu.
Už chápem prečo zastaviť to
nedal som si námahu.
Kráčam pri nej, tak nevinnej,
srdce má zas absťáka.
Túžim ju vziať do náruče
a vystískať jak plyšáka.
Mnohí preto smejú sa mi,
vravia nech to zastavím,
no pohľad v mojich očiach vraví,
že to len tak nespravím.
Možno zbytočne sa spálim
a pletiem si bič,
no najväčším riskom je
predsa neriskovať nič.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
bober952
14. 11.novembra 2010 19:23
za toto aj 7 hviezdiciek by som ti dal
Napíš svoj komentár