Viete, chcela by som napísať dačo krásne. Ale neviem takto písať. Vždy píšem srandy a keď chcem napísať dačo krásne, neviem to. Nebude vám to vadiť? Predstavte si, že je všetko krásne.
Je tam vánok. Máte? Ale nepohráva sa jej s vlasmi. Myslím, že je to také klišé a príliš romantické. Proste cíti vánok na svojich pleciach, na krku, na rukách, všade. A pýta sa: Pane, si to Ty?
Zatvorí oči a modlí sa, v duchu. A občas povie niečo nahlas, ale iba šeptom. Občas si utrie slzu a ďalej sa modlí. Málo. A tak, aby to počul iba Boh. Niečo povie a pozrie sa hore. A usmeje sa: tak zoširoka, že ju z toho bolia kúty. Zacíti vánok, opäť skloní hlavu, modlí sa a ďakuje. A potom si ľahne na trávu a rozmýšľa, ako ju Boh miluje. Niekedy rozmýšľala, prečo by ju miloval. Ale keď ju Boh jedného dňa svojou láskou úplne zaplavil, vzdala to.
"Ježiš, najkrajšie meno," povie a na jej tvári sa opäť zjaví široký úsmev, ktorému sa už nemôže a nechce ubrániť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár