Spočiatku, keď sa Kolieska zamilovala, robievala všelijaké glupociny. Chodila Eda prekvapovať, keď to nečakal a občas sa jej aj potešil. Ale väčšinou ho iba nahnevala. Kolieska napokon predsa len dostala rozum a dala to do paže. 

"Zajtra idem do Veľkého Krtíša, ale mám dôležitú prácu. Nie že ma prídeš zase prekvapiť!" 

Lenže Edo nevedel, že Kolieska to má už dávno v paži, že jej po rozume chodia užitočnejšie veci. A tak sa stalo dačo, čo sa nemalo nikdy stať. Ale stalo sa to a ja vám o tom musím povedať. Kolieska neprišla do Veľkého Krtíša a Edo bol spočiatku rád. No postupne si začal klásť otázky: Prečo neprišla? To ma už nemiluje? Síce mi už lezie na nervy, ako na mne visí, ale prečo na mne prestala visieť? Stretla niekoho? Všeličo behalo Edovi po srdci i po rozume, až napokon sa vybral sám do Michaloviec spolu s ružou. 

"Tu máš, Kolieska, a nerob už glupociny." Kolieska bola kvalitne nahnevaná, že ju Edo prišiel prekvapiť, lebo akurát mala uterák na hlave. S Edom sa rozišli a dnes sa nad všetkým len smejú. Hlavne sa smejú na tom, ako vtedy Kolieska vyzerala v uteráku a ako sa s ním na celé dva dni rozišla. No, ale na tom uteráku sa smejú, to som chcela. 

Pozrite, láska prekoná všetky prekážky. 

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár