Hra menom: ŽIVOT

Kedysi, ani nie veľmi dávno, sedeli spolu dvaja mladí chlapci a rozmýšľali, ako sa zabavia. Každý chcel robiť niečo iné a preto to bol menší problém. Nakoniec sa však dohodli a rozhodli sa, že si zahrajú hru menom ,, Život ´´. Začínal prvý chlapec, hodil kockou a padla mu trojka. Tak vzal svojho panáčika a prešiel s ním na tretie políčko. Nahol sa k nemu a pozorne čítal: ,, Spomeň si na najsmutnejšiu chvíľu v tvojom živote a usmievaj sa pri tom.´´ Chlapec zavrel oči a tak aj urobil. Teraz bol na rade druhý. Hodil päťku a čítal: ,, Chyť do ruky vankúš alebo hocijakú inú vec a silne ju obíjmi !´´ Chlapec úlohu splnil. Ďaľší hodil 3 a čítal: ,, Máš na výber: Problémy alebo šťastie ??. Ak si vyberieš to prvé posuň sa o štyri políčka ak druhé tak o dve.´´ Chlapec si hneď logicky vybral šťastie a posunul sa o dve políčka, kde stálo: Vráť sa na štart! ´´.Bol z toho prekvapený, ale aj tak sa vrátil. Druhý chlapec hodil jedna, čiže sa dostal na rovnaké políčko ako predtým jeho súper, keďže videl, že s problémami sa dostane ďalej, tak si ich aj vybral: posunul sa o štyri políčka a čítal : Posuňte sa o desať políčok dopredu. Naradostený chlapec chytil svojho panáčika a utekal s ním skoro až nakoniec. Pokračovali ďalej chlapec hodil a čítal: ,, Upchaj si niečím ústa a zhlboka skús zakričať.´´ Chlapec skúšal, skúšal, ale nešlo to. Na rade bol ďalší. Hodil a čítal: ,, Postav sa na hlavu!´´ Obaja chlapci nechápali, čo je to za hlúposť a tak to ignorovali.Veď postaviť sa na hlavu je nemožné. Teraz bol na rade chlapec, ktorý bol bližšie ku štartu, chytil kocku, hodil a čítal: ,, Máš na výber: Si najlepší z najhorších alebo najhorší z najlepších ?? Po minulej skúsenosti si chlapec vybral radšej druhú možnosť, pri ktorej stálo, že sa má posunúť o päť políčok dopredu. Chlapec naradostene vyštartoval o päť políčok, kde však opäť stálo: Vráť sa na štart. Zúfalý chlapec sa tak musel opäť vrátiť a počúvať škodoradostný smiech svojho súpera, ten hodil kockou a dostal sa do cieľa. Naradostene vykrikoval. Druhému chlapcovi, to však nešlo do hlavy a tak si prečítal pravidlá ktoré stáli na zadnom obale. O pár minút naradostene vykríkol, počkať, počkať, to ja som vyhral. Neverím ,odvrkol víťaz. Tak počúvaj: Chlapec sa pousmial a čítal posledný odsek pravidiel: Hru nevyhráva ten hráč, ktorý sa dostal do cieľa. Chlapci to síce nepochopili, no je to jednoduché: Je pravda, že život je len hra, javisko kde sa musíme smiať aj keď nám je do plaču. Niekedy nám káže urobiť nepochopiteľné až nemožné veci a my len zúfalo hľadíme a prosíme. Snažíme sa byť najlepšími, no niekedy je lepšie byť posledný a mať silu pokračovať ako byť prvý a čakať s otvorenými dlaňami na zázrak. Veľakrát túžime po objatí s človekom, ktorý sa nám vlámal do srdca, no nie je na blízku a nám sa chce kričať od bolestia smútku, ale ústa máme upchaté.A preto musíme hrať život so správnymi pravidlami, pretože keď sa vám náhodou podarí prísť do cieľa a všetko mať, tak ste prehrali

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu