Vsetko zle je na nieco dobree =)

Mozno si spominate ako som este pred prazdninami pisala aka som smutna ze odidem od kamosov a taaak ak nie mozte si precitat no proste som opisovala tam aka som smutna a podobne..kazdy rok chodim ku starkej do LIETAVY okres Zilina... kde sa prave nachazda aj moja najlepsia kamaratka PAULINKA ktoru si neuveritelne vazim a je v mojom zivote velmi dolezita... zivot bez nej si neviem predstavit dakujem jej za vsetko... a tym sa zacal aj moj pribeh... nastal den ked som odcestovala ku starkej rozlucila sa s kamaratmi z Bratislavy a zacala tie dlhoocakavane letne dvojmesacne prazdniny...vsak kto by sa netesil nie?? U starkej maam vsetkych... starku krsnu krsneho sestrenice bratrancov a moje malicke krsniatko ktore tieto letne prazdniny oslavilo rocik.. kolko radosti... pred piatimi mesiacmi mi zomrel starky ja som bola dlho chora a proste bolo na celu rodinu toho viac nez doost.. si neviete predstavit kolko sme si vsetci vytrpeli ale neprajem to nikomu..ako naozaj!!!! no a cez prazdniny.. sme opat boli s Paulinkou uzivali si.. a ako take slusne dievcatka sme kazdy vecer chodili do kostola citali tam.. a robili sme druhym na okolo radsot.. my sme mali radost a dobry pocit na srdiecku... sme si hovorili ake boli prazdniny minuly rok dobre.. ale tieto boli este ale ovela viac lepsie.. a hned vam napisem aj preco.. kazdy vecer sme isli ku Jarovi ( super krcma kde su skveli ludia) a chodili sme na kofcu a taak pokecat.. s Paulinkou nas deli iba plot takze sme boli spolu celucicky den.. ona ma sestrnicu Katusku ktora ma uz tiez rocik a pol a moja Ntalienka rok.. tak sme chodili kocikovat trebalo pomoct nasim krsnym mamickam.. a my sme to robili z laskou ale ako sme stale kazdy vecer chodili do kostola sme vzdy stretavali takych peknych chlapcov.. a jeden vtedy pre nas este neznamy LUKAS sa pacil Paulinke.. medzi nimi bol i Tomas.. ( Lukasov bratranec) Mino ( Lukasov brat) ...a Petko ( Lukasov kamarat)..raz sedeli v zastavke a zacali na nas kricat.. najpr Paulinka vahala ale som povedala vsak pod.. bude sranda.. tak sme isli.. zacalo zoznamovanie vymena cisel prve stretavky.. a tak to islo cele dva mesaice.. Paulinka sa dala dokopy s Lukasom ktory nebol anjelikom ale dobrym kamaratom.. je pravda ze Paulinke velmi ublizil ale neodsudzujem ho a pre mna ostane kamaratom !!! ja som sa dala najskor dokopy s Tomasom.. co bolo iba take jedno dnove chodenie.. ani sama som nevedela ze s nim chodim.. oznamil mi to Lukas ale neskor som si zacala dost rozumiet s Petkom... zo zaciatku bol stale ticho ked sme chodili von vsetci s nikym sa nerozpraval taky utiahnuty cloviecik..ale zdanie klame... vyklulo sa ze je zo vsetkych najrozumnejsi...zacala som s nim sama chodit von a mala som ho coraz viacej rada... ten pocit ked som ho videla.. my az srdiceko podskocilo.. veelmi dobry pocit.. ze mate kamarata na ktoreho sa mozete spolahnut.. samozrejme maam moju Paulinku ale viete ako to myslim.. proste ja som chcela jeho on chcel mna.. ale nic sa nedialo.. boli sme tak dlhsie kamaratmi az sa ma jedneho vecera opytal ze pozri sa: ty mas rada mna ja maam rad teba a nechodime spolu... tak sme sa obaja tak pekne na seba usmiali a povedal daj mi packu to nezabudnem a sme isli spolu.. bolo to uplne krasne.. padla prva pusa.. a proste citila som sa ko v siedmom nebi.. vsak kto by nie.. a prazdniny sa pomaly kratili ked Paulinka odisla na dovolenku a som tam bola bez nej.. bola som smutna.. ale som si povedala vsak ona sa rychlo vrati.. tak som kazdy den chodila von s Natalkou a Julinkou( moja sestrenicka a Natalkina sestricka).... raz sme sa prechzdali okolo kriza som sa rozpravala s Julkou Natalku mala na rukach a zrazu na nas zakricali dvaja chalani... jeden bez tricka a druhy vyvaleny na lavicke.. ze caute kocky.. my ze ahojte.. a som sa zasmiala.. sa ma pytali ze ci ideme s nimi hrat volejbal ja ze nie.. oni ze preco.. ja ze lebo.. potom nas presvedcali ale nedali sme sa... ale to som este netusila ze prave spoznavam tych najlepsich ludi na tomto svete... ten bez tricka je BRANO a ktory tam pekne lezal na lavicke je LUKASKO neskor sa uz vratila Paulinka z dovolenky a som jej vsetko vyrozpravala... zacali sme aj s tymito chlapcami chodit von a preskocila tu taka pekna iskricka medzi Paulinkou a Branom... bola som hrozne rada lebo chudinka moja si toho vytrpela viac nez dost... poznam to z vlastnej skusenosti a viem o com hovorim co je to trpiet.. naozaj... proste co je vela to je vela... tak Paulinka sa dala dokopy s Branom a su spolu dodnes.. si viete predstavit ako ma to tesi.. len ma mrzi to ze som od nich tak hrzone daleko.. ano pojdem tam ale aj tak to boli.. a este som chcela s tym Petkom.. jedneho dna sme tiez opat sli do kostola.. ja, Paulinka a Julka.. a zasli sme este na ihrisko lebo Paulinka vtedy chcela ist este za Lukasom.. a tam sa chalani rehotali a kricali po Petovi vsak jej to povedz alebo jej to povieme my... uz som vedela kolko bije.. tak Peto za mnou prisiel.. a povedal. chcel som ti to povedat az vecer.. ale dobre.. MUSIM SA S TEBOU ROZIST.. ostala som stat ako nema a ako keby somna vsetko odpadlo umrela moja polka JA.. bol to hrozny pocit.. ja ze dobre... a on ze to mi nic viac nepovies.. ja ze mala by som nieco povedat.. ?? a ostal ticho. tak som sa otocila a odisla.. ked poviem ze som si aj poplakala nebudem klamat.. lebo ked niekoho lubite a ho startite tak to velmi boli... este za mnou zakrical ostaneme aspon kamaratmi a ja som z dialky zakricala SAMOZREJME.. ale vtedy som nevedela ako to bude vsetko pokracovat...a to netusil nikto... dni sa hrozne vliekli a moje srdce trpelo ze startilo osobku ktoru velmi lubilo... a tak som sa snazila tie dni stale neico robit hrat sa s malou a nemysliet nato co sa deje tam inde... a chodila som von s Paulinkou jej segrou s Branom, Lukaskom a taak ale proste nevedela som sa s tym zmierit... stale som Peta stretavala a spraval sa ku mne odmerane skaredo a to mi ublizovalo este viac!!! trpela som.... pytala som sa preco... ale ani sam on to nevedel.. az po tych velmi dlhych dnoch som ho stretla opat a dala sa s nim do rozhovoru.. boli sme na ihrisku ja Paulinka a tam sme stretli Peta a este jedneho chalana... iba tak sme sa rozpravali a zrazu som sa chytila Paulinku kde sme sa nejak posmykli na mokrej trave a spadla som na zem.. zrazu bolo ticho tma a som nevedela co sa okolo deje... au .. este teraz ma to boli ked si spomeniem na ten pad... videla som pred sebou vsetko biele.. ako fakt.. to sa mi este nestalo.. moja hlavicka... dole nas cakal Brano s Lukasom tak som tam utekala aby necakali.. som im vyrozpravala ako sa mi zase zadarilo.. Paulinka prisla po chvili tiez.. nieco tam rozpravala Petovi len neviem co..ale uz som nedavala velku nadej tomu ze my dvaja budeme spolu... Paulinka my vzdy dakovala ze som to bola ja ktora ju dala dokopy s Lukasom... ale to sa aj tak rozpadlo.. ale ja sopm si az teraz uvedomila ze to ona ma druhykrat dala dokopy s Petkom lebo ona mu prehovorila do duse... proste som si to ani neuvedomila.. ale ako to vam tu teraz pisem fakt mi to trklo do hlavy.... no vidiet ake je mat dobre takych kamaratov.. pisali sme si s Petom sms-ky ze si uvedomil ako mu na mne zalezi a ako ma ma rad.. a ze som mu chybala... asi to zisitl.. no mohlo by byt aj neskoro.. ale nebolo.. lebo ja som ho lubila este viac... tak sme sa dali opat dokopy a sme spolu dodnes.. je pravda ze on je zo ZLINY a ja z Blavy.. ale lubime sa.. a ja tam chodim a sme spolu.. aj teraz v piatok som tam mala ist ale tatino ochorel.. ale prezijem to.. pojdem tam mozno nabuduci tyzdne teda dufam lebo uz su to skoro tri tyzdne.. a Paulinka bude oslavovat sladkych 16 a som jej slubila ze tam pridem.. sice teraz je stale v tom ze pridem az 1. novembra na prazdniny ale ja ju pekne prekvapim tak dufam ze to vyjde.. tak na mna myslite a drzkajte mi palceky.. a dakujem Petkovi ze je.. velmi ho lubim.. a ako by ste poznali mna tak byste poznali i jeho.. je to totalna kopia mna.. som mu naozaj vdacna za to ze je.. a ze mi pomaha.. dakujem.. a este aj Paulinke ktora je stale so mnou Branovi ktory ma vzdy podpori a Lukaskovi ktory je v poslednych dnoch som nou viac ako inokedy. nemyslim tak fyzicky ale v myslienkach .. pise mi a tym ma aj podporuje.. lebo to prave potrebujem.. maam tu vela kamosov a taak.. ale aj tak sa ciitm nikedy byt sama.. mozno je to osudom dane ze sme od seba tak daleko.. lebo ovsetkych co tu pisem su z LIETAVY.. a ja Lietavu milujem... a cim dalej tym viac.. ale maam nato dovody.. som rada ze mi Pan Bozko zoslal takych ludi aki su v mojom okoli.. PAULINKA, PETKO, BRANO, LUKASKO.. naozaj si ich vsetkych vazim.. a proste nie som ta namyslena bratislavska fyflenka... nech si kazdy mysli co chce.. ale nech ma posudzuje ten kto ma pozna a ma nato pravo... a dakuejm aj mojmu zlaticku ARPADOVI ktory je asi jediny naozajstny kamarat z Bratislavy.. ktory mi vzdy na mojej smutnej tvaricke vycari usmev ked tu nemam tych dalsich mojich blizkych kamaratov ale su so mnou aj ked so mnou nie su.. aj jemu naozaj dakujem lebo ma chape.. a vie aka som!!! este raz vsetkym dakujem ze vas maam..

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu