len slzy a prázdnotu mám dovolené cítiť.
Aj keď nič necítim, všetko tak bolí,
v krutom objatí okolie horí.
Vrážam do stien okolo, aj keď všade je prázdno,
záchranné koleso ťahá ma na dno.
Ako hmla sa plíži ozvena tichá,
kameň na hladine rozkošou vzdychá.
Všetka tá prízemnosť z hora na mňa padá,
keď slepý lačne zvuk vody v púšti hľadá.
Prišla som o sily, ktoré nikdy som nemala,
aj tak nebol nikto, s kým by som ich merala.
Plačem za tým všetkým, čo navždy sa stratilo,
no aj tak nechcem, aby naspäť sa to vrátilo.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
vreskot000
20. 5.mája 2009 20:42
caves pekna basen
2
táto báseň sa mi fakt páči v tom, aký smútok odráža od seba a ten smútok poznám veľmi dobre, je to dobre napísané:
Napíš svoj komentár