Môj život sa zmenil.
Ja som sa zmenila.
Musela som sa zmieriť s tým, že už to je celé len o mne a nie o nás ako predošlé 4 roky.
Snažila som sa zaplátať tu dieru.
Nejak vyplniť to prázdno, ktoré zostalo.
Nechcela som tak veľa, chcela som len niekoho, kto by tu premena bol.
Chcela som len niekoho, o kom by som vedela, že sa mu môžem kedykoľvek ozvať.
Niekoho, o kom by som vedela , že mi pomôže, hocikedy.
A on prišiel.
A tak som všetok voľný čas trávila s ním, keď som s ním nebola písali sme si, volali.
Nemohla som ťa nespomenúť, spomenula som ťa zakaždým , niekoľkokrát.
A on mi na to zakaždým povedal, že ťa nemá rád ( paradoxne bolo, že ťa nepoznal)
Ale asi to nejak podvedome tušil, že stále k tebe niečo cítim.
Až som sa jedno ráno zobudila a zistila, že takto to v živote nefunguje, byť s niekým, lebo nechces byť sám.
A tak sme to radšej z kratsej cesty ukončili.
....
Viem, že takto to v živote jednoducho nefunguje.
Chcela som všetko a chcela som to hneď.
A nakoniec mi nezostalo nič.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár