Moja "úvaha" nieje podľa mňa ani moc úvaha.
Úvaha je žáner stredného až menšieho rozsahu, v ktorom autor na základe všeobecne známych výdobytkov vedy rozvádza osobný postoj k rozličným závažnejším, najmä aktuálnym spoločenským javom. V úvahe sa už nič nového neodkrýva a nevysvetľuje, ale sa veci posudzujú z nového, osobného zorného uhla.
Podľa mňa je moja "úvaha" skôr zamyslenie nad jedným dňom.Sedeli sme si v Pecku (naša obľúbená krčma) xD a došli naši kamaráti.A jednému sa podarilo chytit live epileptický záchvat. Nie je to nič príjemné to vám hovorím dopredu. Prišla som domov rozklepaná. A v tom ma napadla moja úvaha.

Človek je niečo čo on sám vlastne nikdy nepochopí. Čí už po fyzickej a čí psychickej stránke. Nikdy nevieš aký ta čaká osud, nikdy nevieš kedy sa to stane a čo sa stane. Je to osud človeka. A ten si nevyberá ako zasiahne. Čí mierne alebo bolestivo. Ale keď už to príde, nie každý sa vie zachovať rozvážne. Každá strastná a vážna situácia človeka zmení.

Začne byt opatrnejší, o niečo väznejší, zahĺbený do seba vypytujúc sa sám seba, ako sa to vlastne mohlo stať? Ja som to predpokladal či...prečo sa to stalo práve mne? Každý človek sa musí poučiť ,že so svojim životom sa neradno zahrávať. Každý aspoň raz zažije niečo čo mu zmení život, spôsob myslenia či jeho osobnosť a správanie.

Smrť blížneho, strašná dopravná nehoda či už len nehoda, ktorá bola našťastie odvrátená, stať sa svedkom niečoho hrozného, byt v jeho blízkosti. Byt v neistote čo sa teraz stane, čo bude ďalej a čo dopekla mam robiť!! Mam sa upokojiť či upokojiť radšej toho druhého. Byt charakter či len mlčky sa pozerať, snažiť sa radiť či len usedavo plakať.
Ako som už hovorila...človek je zvláštna bytosť...Všímajte si svet okolo váš. Možno to je už to jedine čo naposledy budete vidieť..

 Úvaha
Komentuj
 fotka
adaadisallaares  26. 8. 2008 10:53
Velmi pekne spracovane. Uf, to musel byt pre teba asi dost stresujuci zazitok. ale dufam, ze tvojmu kamaratovi sa vcas pomohl
 fotka
geordie  26. 8. 2008 16:27
osud neexistuje



ja v hraničných situáciach, na moje prekvapenie, vôbec nerozmýšlam. jednoducho prestanem myslieť na seba, na nebezpečie pre mňa a automaticky konám. Ono je to tak u väčšiny ludí, čo majú niečo, čo neviem nazvať.
Napíš svoj komentár