Ani jeden z nás nechcel odísť
ale hrdosť viedla naše kroky
pálila za nami mosty

len jedno slovo
áno, tak málo
len jedno slovo by stačilo

aby sa naše cesty nerozišli

zahadzujem svoju hrdosť a kričím do tmy prepáč...
trhám ju na márne kúsky
pohŕdam ňou
a nechávam ju pohodenú v prachu
lebo ma o teba pripravila

keď zlosť časom vybledne
a zostaneš sám
vystrieda ju smútok
a samota

je čas uvedomiť si
že hrdosť ťa nikdy neobjíme
a neutrie tvoje slzy

tak už mi prepáč
kričím do tmy

vykašli sa na pýchu
tá bozky neopätuje
ani neobjíma...

nikdy ťa nevypočuje
len ticho ti bude odpoveďou

ak by sa dal vrátiť čas
nenechám ťa odísť...

 Blog
Komentuj
 fotka
kolieskonavoze  5. 8. 2010 21:36
krásne ináč, len taká poznámka. čítala som novelu Bez hrdosti od Timravy a tam to bolo v negatívnom slova zmysle (to dievča nemalo hrdosť, trápilo sa pre takého, čo si to ani nezaslúžil, chudla, chradla, ošpatnela.. a tým strácala hrdosť). preto mne pýcha pripadá ako vhodnejšie slovo, ktoré si aj použila, ale vlastne sa to používa aj tak, aj tak, čiže v poriadku
Napíš svoj komentár