Navždy netrvá nikdy navždy

Rád si občas sadol za volant a len tak bezcieľne uháňal ulicami veľkého mesta. Akoby v tej rýchlosti z neho opadali starosti. Vždy si nahlas pustil hudbu a väčšinou dookola púšťal tú istú pesničku. Robil to viac-menej vtedy, keď sa s ňou pohádal.

Nikto ho nevedel tak vytočiť ako ona. Niekedy to robila naschvál a niekedy naozaj.
A ju to bavilo. Neuvedomovala si, že ho tým ničí.
Ale ľúbil ju. Nechcel o ňu prísť. Občas ani nevedel, že prečo naozaj.
Možno preto, lebo nechcel byť sám.
Nechcel vedieť znova, že ako chutí tá trpká samota.

V uliciach nachádzal únik. Únik pred problémami. Hoci len dočasný. Ale jemu to stačilo. Ulice ho nikdy nesklamali.

Nešiel rýchlo. Dnes pozoroval ľudí ešte viac ako voľakedy. Pomaly sa tma zmocňovala mesta a svetlá sa rozsvietli.
Deti sa v tme naháňali. Niektorí venčili. Iní si len tak ruka v ruke vychutnávali pekné počasie.

A potom zbadal ju. Stála v strede ulice. Nedalo sa nevšimnúť si ju.
Žiarila šťastím. Už dlho ju takú nevidel. Mala taký zamilovaný pohľad.
Pohľad, ktorým sa len na neho zvykla pozerať.
Teraz však ten pohľad patril už inému.
Uvedomil si to presne vtedy, keď videl, že jej ruky objímajú ramená jeho kamaráta. Zabolelo ho to. Mrzelo ho to, že nie on cíti teplo jej rúk.

Bolelo ho to. Srdce mu začalo rýchlejšie biť a potom nastúpilo to nepríjemné pichanie v hrudníku. Tejto bolesti sa nikdy nevedel zbaviť. Pri nej pochopil, že aj navždy má svoj koniec. Že milovať vždy nestačí. Že práve ju bude milovať navždy.

Vtedy nohu viac pritlačil na plyn. Tak aby si to ona všimla. Pozoroval ju v spätnom zrkadle. Pri neopätovanom pohľade pochopil, že ju navždy stratil...

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu