Koľkokrát ešte budem tu stáť,
na Teba sa dívať a pritom sa báť.?
Koľkokrát ešte smiem Ťa pobozkať,
svojimi rukami tvoj chrbát preskúmať?
Ako dlho smiem o Tebe snívať,
vrúcnym objatím sa s Tebou vítať?
Koľkokrát ešte poviem si,
že bez Teba by mi bolo lepšie asi?
Koniec dáme prázdnym slovám,
ja nikdy nezačnem znova,
opakovať chyby svoje,
pretože ty si to moje
pravé orechové (aj keď na orechy mám alergiu, ale i tak ich mám rada)
Ľúbim Ťa a ty o tom vieš...
Tak už mlč a ber si čo chceš
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
veronca17
28. 3.marca 2012 19:39
až nato že v 3 a 4 riadku neni rým .. je to paradne
Napíš svoj komentár