„nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila?“
Mt
To znamená, že ťa nechá a pôjde hľadať nejakého opilca ? Ach aká naivnosť. Zblúdila ovca, to nie sú len prostitútky a vrahovia. Ako často som ja zblúdilou ovcou. Ovcou, ktorá spravila blbosť a tým, že sa snaží z toho dostať sa zahrabáva do ešte väčšej šlamastiky. A potom ? A potom sa schováva, aby neprišiel niekto tak Úžasný a Dokonalý a nezistil, čo som urobila a kde som sa to dostala. A tam schúlená niekde v kúte svojej hnusnej pýchy s pocitmi viny, ktoré si liečím vyvyšovaním sa, porovnávaním, zabíjam výčitky svedomia pri hlasnej telke. Presne tam prichádza On a vyhrabáva ma, zdvihne ma a nepovie mi, čo si to urobila? Prečo si mi tak ublížila ? Nie. Som si istá, že Jeho prvými slovami sú á, tak tu si, všade som ťa hľadal, moja drahá, odpúšťam ti. Moje milosrdenstvo je väčšie ako tvoje hriechy. Ja viem, čo si urobila a vôbec to nebolo správne, ale vieš čo ? Ja ťa milujem. A ja sa môžem schúliť v Jeho náručí a plakať, plakať preto, čo som urobila. On ma hladí po vlasoch a vraví mi, že už sa nemusím báť, že je pri mne a že už sú preč všetky nánosy špiny, ktoré som na seba nahrabala. Že jediné, čo mám urobiť je priznať, že On je Boh a že len On má moc súdiť a že jeho súd je milosrdenstvo. Preto ak sa nabudúce stratíš, stačí ak Mu nesmelo zakýveš a môžeš si byť istá, že On ťa bude hľadať, pokým ťa nenájde. A nezáleží na tom, koľko špiny na tebe leží.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár