10 rokov

Bojim sa o tom hovorit. bojim sa to niekomu povedat, ved mnohi ste si vsimli, ze tato doba uz nie je to co byvalo. nechcem sice posobit ako rodic ked vychovava svoje dieta, ze za jeho cias to bolo take a take.. mojim cielom je len poukazat na to, ze hoci mam par kamaratov, neverim im na tolko aby som im mohla povedat o veciach, ktore mi bezia hlavou. nikdy som vlastne nikomu tak neverila. Ale k veci.. Co je pre vas 10 rokov? kratky ci dlhy cas, kazdy mame svoje pocity a spomienky.. no pre mna je to doba vzostupov a padov. cas sebapoznania, peknych zazitkov a zableskov radosti ci naznak nekonecneho stastia no aj cas kedy som dostala od zivota poriadne na frak. Bola som mozno mlada a este som nemala predstavu co znamena niekoho lubit.. hoci dnes 12 rocne "deti" robia uz ine veci ako my v ich veku, mysliac si ze sa tak priblizia k dospelosti. Nemala som nikoho pri sebe kto prezival podobne pocity, nemala som vsade, do oci bijuce, citaty typu radsej lutovat to co si spravil ako neskor lutovat ze si to neskusil, povedz to co citis, kym je este cas alebo nevzdavaj sa toho co najviac chces. A predsa som zobrala vsetku guraz sveta a povedala nieco, niekomu. Avsak ani taketo mnozstvo odvahy nestaci ked to ten druhy clovek tak neciti. Ale to je v poriadku, netreba nic silit, ja to vazne chapem. Len co s tym ked vo mne stale ostava ten pocit, ten cit. Za tie roky to bolo cele tak turbulentne ze keby nas "vztah" bolo lietadlo padlo by uz po prvej minute. My vsak nie sme lietadlo ale ludia, ludia ktori citia. Hoci sme sa nikdy nestretli na pol ceste menom laska, ostali sme v kontakte. Je to ale tazke ked lubite svojho kamarata, dnes by sa tomu hovorilo friendzone. Lenze co je horsie, byt aspon kamarati a nestratit toho cloveka uplne, alebo odstrihnut sa nadobro? Neviem preto doteraz presne urcit ci to cele tahame zo zotrvacnosti, ci preto lebo chceme. A tak ma dnesna udalost prinutila napisat toto vsetko. No a zaroven som celila vsetkym tym rokom a pozerala som sa ako odchadzaju spolu s tebou v ten uplne obycajny den na zatavke. Jedine co mi ostavalo na obranu mojho srdca bolo, ze som na teba vytiahla falosny usmev a chabym hlasom som odpovedala, ze som ta aj ja opat rada videla. otocil si sa a odkracal si. Ja som nastupila do elektricky a odisla som tiez. No pravda je taka, ze ja som nikdy neodisla. Ostala som navzdy v tom momente plnom lasky a odvahy z pred 10 rokov. No a teraz ked uz nepatrim do tej kategorie "teens" musim zniest pocit toho, ze ja svoj zivot nedokazem zit sama. moj zivot mi bol ukradnuty respektive s kopou sebapriznania musim konstatovat ze ja som svoj zivot pustila a odovzdala tebe. Pustila som ho vdaka laske a opustila som ho v domneni, ze mi bude opatovana.

Mozno sa vam to citat nechce, mozno vas to nezaujima, mozno si myslite ze mi sibe alebo podobne veci. Ja som vsak rada ze som konecne povedala nieco co sa vo mne zbieralo uz velmi dlho. Dakujem tomu, koho som neunudila na smrt a dostal sa az sem. 

 Denník

1 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu