O zomieraní

Môj najväčší učiteľ.. 52 centimetrov, sotva 3 kilá a 6 mesiacov. Učí ma o živote, snahe a smrti. Zomiera.

V celom v tom dome s ťaživou atmosférou má on jediný krídla.Je pripútaný len túžbou svojich najbližších, aby žil,a tak ostáva stískajúc mamin prst v patrných chvíľkach, keď je pri vedomí.

Nemám potrebu povedať jeho meno, ani diagnózu, či okolnosti za ktorých som sa k nemu dostala. Nechcem hovoriť, v podstate ani písať,lebo som uväznená v myšlienkach, ktoré mi kolujú v tele spolu s krvou a kyslíkom. Neviem sa sústrediť a odmietam hľadať zmysel v tom, prečo musí zomrieť. Jediný syn svojich rodičov.

Malé prstíky, malé telíčko, malé vdychy. Všetko je také malé, miniatúrne až na jeho odvahu. statočnosť, bojovnosť a všetko to, čo tak chýba zvyšku sveta keď odmietame čeliť životu.

Nechcem aby zomrel, tak isto ako nechcem aby žil a trápil sa. Nechcem vidieť jeho uplakanú rodinu, tak isto ako nechcem aby si hovorili, že musia byť silní a všetko ustáť sami, lebo nemusia.
A práve o tomto je život, a práve o tomto je aj smrť. Neide o to, čo chcete, alebo čo nechcete, ale čo máte a ako s tým naložíte.

Môj najväčší učiteľ.. 52 centimetrov, sotva 3 kilá a 6 mesiacov. naučil ma o živote, snahe a smrti. Zomiera.

 Blog

37 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu