O tom, že každý jeden z nás má svoj STROM

nemá ťa rád. preto ťa zo seba zhodil, haluzou tresol po pleci a spravil jazvu na kolene. bol si dieťaťom a nechápal si čo je zlé na tom, liezť po stromoch, hoci ti to zakazujú, strom ti dal pocítiť svoju tvrdosť.

odvtedy máš rešpekt.

chodíš okolo s rukami vo vačku. nedopustil by si, aby ten strom vyťali, lebo ťa k nemu stále čosi ťahá. chceš ho poznať. prihovoriť sa v pokoji. pohladiť a ustáť to.

Čo pre pána jána krála od teba ten strom chce? ! prečo to celé od začiatku nemohlo byť inak..

Láka ma to k nemu a straší zároveň.

počujem ťa. viem, že mi vravíš, že sa znova sklátim. Že to bude bolieť. viem, že ma chceš chrániť. ale ja chcem znova padnúť zo svojho stromu. chcem k nemu podísť a riskovať tú bolesť. a nie stáť opodiaľ a zažívať citové drankanie bez toho, aby som to tentokrát skúsila.

si môj strom, si môj strach, si spomienka z ktorej sa nepoučím.si moja jazva na kolene. si môj strom poznania? si môj.

 Úvaha

21 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu