O tichu

What have you learned about the use of silence in your life and in paediatric paliative care?

Naučila som sa, že je ticho a ticho.

Trápne ticho, ak ste na prvom rande, mlčíte, a myšlienky vo vašej hlave sa predbiehajú o čom začať rozhovor, aby ticho zmizlo a objavili sa spoločné témy.

Ticho, keď niečo vyvediete, prídete domov neskoro, a klopíte oči pred svojou mamou. Kiežby začala kričať! ale nie.je mĺkvo. A ticho je horšie ako vyrieknutá výčitka.

Ticho, keď okolie Vašich blízkych navštívi smrť, či nešťastie. Chceli by sme utešiť, povzbudiť. no slová ťažia a nevieme ich vyriecť. Ticho je síce neúnosné, ale pokryje viac, než slová.

Každé slovo v sebe skrýva tisíce iných slov. A o to viac, je ich v mlčaní.

Všimla som si, že ľudia sa čoraz viac boja ticha. Majú potrebu hovoriť, obkolesiť sa hudbou, krikom, inými ľuďmi. Ticho je zrejme ťaživé a človek sa cíti byť lapený do jeho prázdnoty. Je sám ako vo vákuu.

Ja si však myslím, že to nie je celkom tak. Ticho dáva vyniknúť mnohým veciam, ktoré nevieme vypovedať nahlas.


V detskej paliatívnej starostlivosti využívame terapeutickú hodnotu ticha , keď sa v miestnosti zmení atmosféra. Vyjadríme prítomnosť, spolupatričnosť a podporu.

V tichu je pokora a pokorné je ticho.

 Úvaha

16 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu