naše spoločné dózy sú mi cennejšie než všetky darčeky, ktoré sme si kedy dali. Lebo sú spoločné. moje a tvoje. naše. naše dózy. je ich šesť. a tak do každej z nich vložím jedno NIE. alebo rovno dve. nech sa skamarátia.

jednu dózu dáme pod postel. druhú do šuplíka. tretiu do botníka. štvrtú do chladničky. piatu na parapet a šiestu tebe pod vankúš. budú všade a predsa nikde. sú to dózy. majú predsa uskladňovať.

každé jedno NIE, teda každé dve NIE, nás budú sprevádzať, prerastať a krížiť. Bude ich plná posteľ, plný šuplík aj chladnička. Ani do botníka sa potom už nič nevmestí. paramet sa bude prehýbať pod tiažou dvoch NIE hrajúcich sa na jedno. a ty sa už nikdy dobre nevyspíš, lebo pod vankúšom budú ďalšie NIE. vlastne NIE a NIE.

ak sa poobhliadneš po ľuďoch..a pozrieš sa celkom pozorne, každý jeden si pod pazuchou nesie svoju dózu. celkom neviditeľnú, nehmatateľnú a predsa znateľnú. každá dóza s NIE tlačí ľuďom dole hlavy..nízko až medzi ramená.

bojím sa toho, čo dokáže spraviť posledná kvapka.

chcem čakať na áno. len neviem, aké to je čakať tak dlho.

chcem..ešte jednu dózu a jednu šancu.
a do tej dózy dám svoju slabosť, ťažobu a strach.

a šancu..povedať ÁNO našim NIE.

 Blog
Komentuj
 fotka
elwinko  24. 7. 2010 23:18
wuha....mám dóz plnú špajzu, lenže prázdnych...
 fotka
qachna  24. 7. 2010 23:49
Krásna myšlienka....
 fotka
titusik  25. 7. 2010 12:01
no konečne! Už so m tu umierala, mne tu chýbajú probiotické blogy!
 fotka
murcatko  24. 9. 2010 04:40
ako to, ze si taka suprova, Jogurtova?
 fotka
antifunebracka  7. 10. 2010 18:39
ale ved nie x nie = ano. aspon v matike
Napíš svoj komentár