O Feďovi, ktorý ma prežije

Je to neuveriteľné, lebo hoci neverím v princíp reinkarnácie, tuto hľa na parapete v mojej izbe žije nevykynožiteľná cykraméra, ktorá sa ma snaží presvedčiť o opaku. Moj Fedor, kvet, ktorý by prežil aj tretiu svetovú.

Nie je to nejaká babská kvetina. Je to frajer. Prežil suchoty, keď ho otec vymkol na balkóne v sparnom lete, suchoty, keď som bola viac než týždeň mimo domu, suchoty keď som možno bola doma, ale nie pri ňom. A nesťažoval sa. Bodaj by aj, keď kvetiny nehovoria. A preto je o to lepším kamošom.

Vždy tak potichúčky podochne, zahrá si svoje oblúbené pantomimické prevedenie pesničky Ide ťava Saharou -saha -saha -saha - saharou. a po chvílke sa vždy spamätá a rozpučí svoje lístky do výšky, šírky, i záclony. Je to hotový Fénix, ten môj Feďo.

Tak mi napadá, či môže byť mojím životným hrdinom kvet vo farebnom kvetináči. Ale myslím, že môže a to hneď z niekoľkých dôvodov:
- nepije mi krv, len odstátu vodu
- je stelesené zlatíčko, kedže ako všetci dobre vieme \"mlčať je zlato\"
- je to prvý chlap (sklonuje sa podla Fedor - vzor muž a nie Cykraméra - vzor cykraméra) , ktorý mi nepapuluje
- a v neposlednom rade, hoci žijeme v obmedzenom priestore, dožičí mi kyslík, dokonca ho pre mňa vyrába.

A dnes mu zaspievam svoju pieseň vďaky, že žije (tentoraz), lebo viem, že aj keby ho môj spev prizabil, o chvíľu je tu pre mňa zas v plnej zbroji, zo zelenými listami v tvare srdca.


toľko na dnes, len som chcela vyjadriť svoje sympatie živej rastline menom Fedor, keďže sympatie k ľuďom ma dnes do istej miere opustili.

hašta

viď obrazová príloha môjho šampióna:

 Vyznanie

16 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu