Prečo sa tak ľahko tvorí keď ti dušu trhá tisíc diablov? Prečo nevieme sformulovať pár až príliš skutočných pocitov na blikajúce, chladné sklo tohto otrasného monitora.
Život je príležitosť k niečomu, čo však nik z nás nepozná a ľudovo to označujeme za zmysel života.
Čo sa ti vytratí z pred očí jasný cieľ a ty sa ocitáš v dusivej tme? Ten pocit keď vieš, že sa s tebou osud, Boh a všetko ľudstvo len kruto a bezcitne zahráva a ty sa len bezmocne prizeráš ako ťa trhajú na kusy. Je to ako decembrové ráno bez snehu na balkóne. Bosé nohy po chvíli od zimy bolia, pľúca spaľuje mráz. Končeky prstov nemotorne držia kolík na prádlo a pod krehnúcimi rukami sa ti lámu košele. Ani šero, ani náznak nádeje na teplý a svetlý deň. Vôkol je len bezútešná tma, zima smrť a mráz. Smrť, Mráz a Ty si hvízdate s Vetrom v tom našom betónovom svete. Cítiš tuhnúce končeky prstov na nohách? Tú pálčivú bolesť mrznúcich chodidiel, no predsa sa pokorne kocháš pohľadom do hĺbky bytovkových poschodí a premýšľaš čo ak....čo tvoj zmysel je stratený kdesy tam dolu a ty sa pre neho vydať? Hrejivý závan hlasu od chrbta ti nahovára štipky nádeje, že sa vedľa teba postaví snáď tvoj samotný anjel a zachráni ti život. Zachráni aby si ho mohol opäť prežiť no...ako keď si stratil jeho zmysel. Keď všetko čomu si bezvýhradne veril, v čo si dúfal, že je tvojou spásou na tejto nechutnej prašnej zemi je faloš a klam vystavaný chorou mysľou.
Hranice medzi reálom a naším svetom sa strácajú v okamihoch, keď MUSÍ niekto hrať rolu anjela.
Úvaha
Komentuj
4 komenty k blogu
4
vela ludi sa s tymto blogom stotozni prave kvoli sukromnej mizerii v kazdodennom zivote
Napíš svoj komentár
odrazom tvojej duše....