Malý Dávid nás spojil.

Bola krásna,jasná noc.Ležali sme v tráve a počítali hviezdy.Bol si veľmi milý,hovoril si mi krásne vyznania lásky a ja som ich bez slov počúvala.Svedkom našich spoločných chvíľ boli len spiace kvety a svätojánske mušky,ktoré sa trblietali nad nami.Prežila som s tebou krásny večer,na ktorý asi nikdy nezabudnem.Odvtedy sme sa takto stretávali takmer každý deň.No prišli problémi.Preplakala som celé noci a neodvážila som si to predstaviť,ako bude na to reágovať.No nakoniec som sa odhodlala,jeho reakcie ma úplne rozplakali.Kde sa zarazu podela jeho nežnosť,krásny výraz očí.Všetko je preč.Na druhý deň som ho videla v objatí inéj.Nie nadarmo sa hovorí,že v najzložitejších situáciach pomôžu rodičia,tak to bolo aj umňa,dodali mi istotu,ked som bola so citami na konci.O 9 mesiacov sa mi narodil synček.Dala som mu meno Dávid,pretože nemôžem zabnúť na svoju veľkú lásku.Dávid rástol ako z vody ačoraz častejšie mu chýbal otec.Na každého chlapa vykrikoval "ocko môj".Cítila som sa trápne ale čo som mala robiť,otca som mu nahradiť nemohla.Raz som bola na prechádzku s malim Dávidom.Kráčame si po chodníku,ked tu zrazu stretneme staru lásku Dávida.Môj synček/ako to už robí aj teraz sa rozbehol.Prišiel ku Dávidovi ,silno ho chytil za nohu a povedal- "ocko môj".Prišla som k ním a snažila sa ho odtrhnúť,no Dávidko sa rozplakal.Nie a nie sa pustiť.Od dojatia som sa rozplakala.Dávid mu pošepol "neboj už ti nikdy neodýdem, ty môj zlatý synček".A oči sa mu zaplavili slzami.Všetci traja sme plakali.Náš plač prerušil Dávidkov jasný úsmev,ešte viac sa pritisol k otcovi a v očkách mu zažiaril plamienok šťastia!

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu