Boli sme v drogérii, kde si povyberala desať vecí na tvár, ktoré ani neviem na čo sa používajú a ďalších desať na vlasy.
„Na čo ti to všetko bude? Svoju krásu tým aj tak nezakryješ,“ lichotil som jej. Ona očervenela a ja som sa k nej nahol. Znova som zacítil jahody, ktoré boli pre ňu charakteristické.
Potom sme sa prechádzali po meste, smiali sme sa, túlali ako dvaja holúbkovia a vytvárali si naše miesta a spomienky, na ktoré budeme spomínať. Kúpili sme si zmrzlinu a ja som sa naschvál zababral.
„Nie som špinavý?“ tváril som sa prihlúplo.
„No, trošku si,“ hanblivo odpovedala.
„Nepomôžeš mi s tým?“ pristúpil som k nej bližšie. Keď dvihla ku mne ruku, zadržal som ju. „Nedalo by sa to inak ako rukou?“ uvedomil som, že túto otázku som už použil aj v inom kontexte. Elvíra sa zahanbila ešte viac, bola neviniatko celou svojou bytosťou a to ma na nej priťahovalo. Jej nevinnosť.
„Ako?“
Usmial som sa na ňu a pobozkal ju.
„A teraz si špinavá už aj ty. Prepáč, musím to napraviť.“ Elvíra nepohnuto stála a veľkými očami pozerala, čo sa bude diať. Pomaly som sa špičkom jazykom dotkol jej pier a olizoval vanilkovú zmrzlinu. Privrela oči a takmer prestala dýchať. Voľnou rukou som ju objal okolo pása a jej pery som postupne jemne sal a bozkával.
„Hmm asi takto som si to predstavoval.“
Bola pre mňa akýsi priľahký oriešok, až sa mi to nezdalo. Chápete, od začiatku mi úplne verila až som sa trochu bál, ale vlastne sa mi to páčilo. Ja už nebudem ten, kto bude vyšťavený večnými nárokmi a požiadavkami a potom odkopnutý. Ja budem udávať smer a poviem, kedy je koniec. Taký je život, krutý a nemilosrdný. Taký, aký mi po sebe nechala. Úplne prázdny.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
yeya
30. 1.januára 2011 08:09
som zistila že som ťa čítala aj pred 4 rokmi tak budem v tom pokračovať
Napíš svoj komentár