Všetkého je veľa.
Informácií na googli, tvárí na ulici, priateľov na facebooku, akcií v Tescu, antagonistických osobností vo mne.
Som sýta a tanier je stále plný. Godotov je veľa, ale ten môj neprichádza...
Nič ma nebaví dlhšie ako desať minút, radosť odíde tak ako príde. Cigaretový hmla na diskotéke v Ponorke zakrýva pravú tvár každého, v priateľskom objatí s poldecom. Ale za triezva, by ste o toho človeka možno ani nezakopli.
Únik?
Možno.
Riešenie.
Určite nie.
Mňa diskotéky nebavia. Hľadám niečo v knihách v ľuďoch, hľadám niekoho, kto mi dá odpovede. Ako napríklad Peter. Zvláštne, že s ním som sa tak rada smiala. Rozumela som mu, lebo bol taký istý snílek ako ja. Nežil v realite a paradoxne z každého, kto bol mimo si poriadne udrbával.
"keď budem veľký, chcem cestovať. Pôjdem napríklad do Španielska," hovoril mi nesmelo, keď na nás pražilo slnko pri fontáne.
"aj ja chcem cestovať." prekvapene som na ňho pozrela. S prvým chlapcom som sa v niečom zhodla, na takej somarine a totálne som to vtedy prežívala.
"tak môžme ísť spolu," pozrel na, mňa usmial sa. A už to bolo. prjímam informáciu, analyzujem, rekapitulujem, replay ....again and again. A mnoho našich rozhovorov,ktoré boli podobné tomu kam všade pôjdeme a čo všetko uvidíme.
zbožňujem snívanie.
Nič vám to nevezme a dá vám to veľa.
únik?
možno
riešenie?
pre mňa určite áno.
„Kto je obklopený ušľachtilými myšlienkami nikdy nie je sám.“
-John Fletcher-
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
snívať, ale nečakať..tak sa mi to zdá dobre