Človek sa môže rozhodnúť zanechať svoj starý život a začať nový pod inou identitou.
Takýto prípad sa stal ráz v Nemecku /Mnichov/. Tam sa istý manžel sporiadanej rodiny záhadne stratil. Polícia prehladala všetký možne podniky a miesta, ktoré navštevoval, nakoniec s dobrovoľníkmi všetký zákutia Mnichova a okolia, ale obeť sa nepodarilo nájsť. PO siedmich rokoch bol vyhlásený za mŕtveho a o desať rokov poslal dotyčný pohľadnicu z južnej Ameriky, kde pod novou identitou si našiel aj novú manželku.
Ďalším dôvodom zmiznutia je zločin. Hladaná osoba sa mohla dopustiť zločinu a skrývať sa pred spravodlivosťou, ale aj sa stať obeťou zločinu.
Veľa obetí trestných činov sa našlo v zadných dvoroch nevestincov /obchod s bielym mäsom/, veľa pochovaných na rôznych nezvyčajných miestach /obete mafiánskych vrážd/.
Avšak tieto zmiznutia sú celkom bežné a navyše nie su ničím nezvyčajným. No ale dochádza, síce zriedkavo, ale predsa, k zmiznutiam, ktoré sa nedajú nijak vysvetliť.
Diváci hororov si určite spomenú na horor Záhada Blear Witch, kde skupinka mladých filmárov sa stratila. Hoci sa tvorcovia zaprisahali, že to je skutočná udalosť, podľa všetkého tu ide o rekonštrukciu viacerých záhadných zmiznutí.
V tomto menšom seriály by som sa chcel venovať zmiznutiu človeka v horách /1. časť/, Záhadné zmiznutia v histórii /2. časť/, Záhadné zmiznutia v uzavretých priestoroch /3. časť/ Zmiznutia skupín /4. časť/, Zmiznutia lodí /5. časť/, Zmiznutia lietadiel /6. časť/.
ZMIZNUTIE V HORÁCH
Vysoké Tatry sú miestom, ktoré navštevujú tisícky turistov, ktorí chcu prežiť v naších prekrásnych horách príjemnú dovolenku. Viacerí však hrubo podcenia majestátosť hôr, za čo ich často stíha krutý, ale takpovediac spravodlivý trest. Dôkazom toho sú desiatky krížov a pamätných tábuľ na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese. Už neráz sa stalo, že nezodpovedný turista v horách zablúdil, nestihol sa skryť pred búrkou, zranil sa, alebo spadol zo skál. Takmer vždy bol tento turista nezvestný, ale postupom času sa našiel živý, alebo sa našli jeho telesné pozostatky.
Tatranská horská služba je známa svojou húževnatosťou a vysokým percentom nájdenia hľadaných osôb stratených v horách. Avšak v kronike Tatier sa nachádzajú dve osoby, ktoré teoretický nemohli zmiznúť, ale zmizli bez stopy a sú podnes nezvestné. Hoc obidva prípady sa stali na začiatku deveťdesiatych rokov, až podnes sa nenašla ani stopa po ních
A/ Záhadné zmiznutie študenta
Počas letných prázdnin roku 1990, po prvýkrát prišiel na brigádu do Tatier mladý český študent z Brna. Celé leto pracoval ako nosič nákladu medzi Popradským plesom a chatou pod Rysmi. Keďže mu hory veľmi učarovali prišiel si zarobiť aj nasledujúce leto, leto, ktoré sa mu stalo takpovediac osudným. Mladík sa rozhodol zmeniť miesto a až do septembra pracoval ako nosič z Hrebienka na Teryho chatu. Ubehli tri mesiace a mladíka čakali opäť školské povinnosti. Posledný deň sa rozhodol navštíviť ešte starých známych na Chate pod Rysmi.
Toho dňa 30. septembra 1991 popoludní prevzal zásielku na Popradskom plese a vyniesol ju hore na spomínanú chatu. Nikam sa neponáhlal, pretože chcel na chate prenocovať a hneď na druhý deň odcestovať do Brna.
Po vynesení nákladu okolo štvrtej povedal vedúcemu chaty, že sa musí na chvíľku prejsť, čo nebolo nič nezvyčajne, pretože všetci nosiči si museli po vynesení ťažkého nákladu malou prechádzkou uvolniť svaly na nohách.. Ibaže tieto slová boli jeho posledné, čo povedal...
HNeď ako sa začalo zvečerievať vedúci chaty najprv volaním sa snažil nezvestného nájsť. To bolo neúspešné, tak ako prví zasiahli do pátrania ubytovaní horolezci, ktorí prehľadali s baterkami širšie okolie. To však bolo neúspešné.
Ráno zasiahla do pátrania Tatranská horská služba. Dvojice členov HS prehľadali okolité doliny, sedlá, ba vyliezli aj na okolité štíty /Rysy, Český štít, Vysoká/. Ba počítalo sa, že by mohol prejsť až do Poľska, ktoré bolo skutočne neďaleko, ale ani pátranie polskej horskej služby nebolo úspešné.
Onedlho prikryla doliny Tatier snehová pokrývka, takže pátranie pokračovalo, hoc už po telesných ostatkoch na jar roku 1992.
A toto pátranie bolo ešte dôkladnejšie - vrtúlnik, členovia Horskej služby, dobrovolníci-horolezci prehľadali doslova meter po metri okolia v okruhu 50kilometrov. Poliaci to isté robili na druhej strane hraníc, avšak všetko bolo márne.
Zúfalí rodičia žadali o pomoc v médiach, pričom o pomoc boli požiadaní aj rôzni jasnovidci, ktorí rozšírili doslova nedôveryhodne oblasť na celé Tatry. Samozrejme o tom hľadajúci pochybovali, predsa preverili aj uvedené miesta, pravdaže bezvýsledne.
Poslednou bodkou prípadu bol rok 1993, keď istá pacientka pod prísahou tvrdila polícii, že zmieneného študenta videla v jednej z pražských nemocníc, koho videla - nevieme...
Toto zmiznutie je záhadné z niekoľkých dôvodov, a preto položme si otázky a Ty čitateľ skús odpovedať.
1. Zabehol by skäúsený nosič ďaleko, hoc sa blížila noc? ?
2. Ak by sa dostal aj ďalej, prečo by sa jeho telo nikdy nenašlo aj napriek pátraniu? ?
3. Mohol by byť skúsený nosič taký ľahkovážny, že by chcel zliezť bez horolezeckých pomôcok okolité štíty? ?
4. Ak by mal aj samovražedné myšlienky, prečo by sa jeho telo nikdy nenašlo? ?
5. Chcel len zmiznúť, ale prečo by to robil? ?
Na tieto otázky môžme len hádať - odpoveď sa však nikdy nedôzvieme.
ZÁHADNÉ ZMIZNUTIE NAD VYŠNÝMI HÁGMI.
Zlovestným a ešte záhadnejším je ďalšie zmiznutie človeka. Toto zmiznutie je však ešte tajomnejšie a desivejšie, pretože obeť nezmizla v skalistom teréne, kde je väčšia pravdepodobnosť úrazu, ale v lese, ale poďme na to postupne.
V Tarrách sa blížila jar a koncom apríla roku 1992 dvojica mladých mužov sa rozhodla prejsť skutočne krkolomnú, ale inak pomerne bezpečnú trasu po magistrále zo Skalnatého plesa na Popradské. Trase je celkovo bezpečná, ale o to náročnejšia v letných mesiacoch, nie to ešte koncom apríla, keď v tatranských dolinách je sneh.
Dvojica vyšla skoro ráno a prvý úsek zvládla v pohode a prešla na Hrebienok. Táto trasa bola v podstate veľmi jednoduchá, keďže šli stále dole kopcom, tak mali aj dostatok síl na ďalšiu etapu.
Neskoro popoludní prešli ďalší úsek na Sliezsky dom, trochu náročnejší, ale šlo to. V hoteli Sliezsky dom sa občerstvili a oddýchli a vybrali sa na poslednú trasu a najnáročnejšiu, na úsek Sliezsky dom - Batizovské pleso - sedlo pod Ostrvou - Popradské pleso. Táto časť je kvôli prudkému stúpaniu na Klín a sedlo pod Ostrvou veľmi náročná, aj keď nie nebezpečná...
Dvojica si rezko vykračovala, nevediac ešte, že pre jedného z ních bude tento úsek osudný. Pomerne rýcho prešli Batizovským plesom a pomaličky, ale isto sa blížili k cieľu. Až prišlo to, s čím nepočítali.
Dvojica v prudkom stúpaní postupovala pomaličky, až sa zotmelo. V dôsledku fyzickej, ale zvlášť psychickej únavy urobili skutočne nezmyselný krok. Dvojica sa nachádzala na južnom úbočí Klinu a do Sedla pod Ostrvou im chýbalo niečo trištvrte hodiny cesty, odtiaľ bol už výhľad na Popradské pleso a ďalšia polhodinka na zostup, čo by im prinieslo psychické uvolnenie.
Žiaľ turisti sa rozhodli na nepremyslený krok a opustili sice nie veľmi dobrý, ale predsa dôkladne značkovaný chodník a rozhodli sa zostúpiť lesom do Vyšných Hágov, ktorého svetlá z vyvýšeného miesta videli. Spočiatku dvojka zostupovala koordinovane, neskôr udržiavali kontakt len hlasom, až po hodine stratili aj ten. Po strastiplnej ceste lesom sa jeden z turistov dostal až na Cestu slobody - komunikáciu, ktorá spájala všetky tatranské osady od Podbanského až po Ždiar a Lysú Polanu.
Tu si turista stopol auto a nechal sa zviezť do Starého Smokovca, kde nahlásil službukonajúcemu Horskej služby zmiznutie spoločníka a vysvetlil mu aj ako k tomu prišlo.
Spočiatku to nevyzeralo vážne, v Tatrách dochádza k strateniu turistov, zvlášť detí počas tury pravidelne. Navyše strateným bol dospelý muž, ktorý sa navyše nachádzal v teréne, kde mu nehrozilo bezprostredné nebezpečenstvo.
Horská služba ešte v ten večer sa vypravila na miesto, kde vyšiel z lesa turista a tam silným reflektorom a sirénou sa pokúsila naviesť strateného k ním. Táto operácia bola neúspešná, tak hneď ráno nasledovalo prehľadávanie úbočia Klinu, čo tiež neprinieslo žiaden úžitok, tak sa prikročilo k poslednému dejstvu tejto drámy a to riadnemu hladaniu.
Horská služba operovala v troch skupinách. Prvá skupina vrtulnikom prhľadávala lesy v okolí Vyšných Hágov, ba aj v okolí Popradského plesa, pritom silnými ďalekohľadmi skúmali, či v teréne medzi stromami nie je niečo, čo by signalizovalo, že sa tam nacháza nejaký človek.
Táto skupina mala aj prístroj reagujúci na teplo ľudského tela - nič však nenašla.
Druhá menšia skupina prehľadávala lesy v okolí Vyšných Hagov, teda sa pokračovalo v tom istom ako predchádzajúci deň.
Tretia početnejšia skupina urobila rekonštrukciu a šla v "šlapajách" turistov od Batizovského plesa až po úbočie Klínu, kde v miestach turistom označených vbehli rovno do lesa... Ani rekonštrukcia nedopadla úspešne, hoc pátrači postupovali v rojnici. Prešli až na Cestu slobody, ale bez strateného.
Tento prípad je ešte záhadnejší, pretože Horská služba a dobrovolníci prešli skutočne celú inklinovanú trasu, ba priam prehľadali zo vzduchu, ale aj zo zeme každý milimeter priestoru. Práve rozdelenie na tri skupiny prktický obmedzilo na minimum možnosť prehliadnutia nejakého úseku jednou skupinou.
Položme si niekoľko otázok, ktoré len podškrkujú nezmyselnosť zmiznutia
1. Ako sa mohol turista stratiť v priestore, keď mu stačilo isť len dole úbočím? ?
2. Ak by bol fyzický na tom zle, prečo by nereagoval na sirénu, ktorá bola počuť aj na chodníku, odkiaľ turisti zostúpili? ? /To si pátrači aj overili/.
3. Ak by aj turista v dôsledku zimy upadol do bezvedomia, prečo naň nenarazila ani jedna z troch skupín pátrajúcich po ňom? ?
4. Ak by ho aj vďaka náhode nenašli, prečo doteraz nikto nebol schopný nájsť jeho ostatky za tak dlhý čas? ?
5. Môžme počítať aj s premysleným zmiznutím, ale bol by toho psychický a fyzický vyčerpaný turista schopný? ?
Otázky, ktoré zostanú bez odpovede...
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
1
tuba
29. 6.júna 2009 14:02
Jasne ja som si to uz citala ale len do polky...som aj zabudla...no tesim sa asi najviac hlavne na lietadla a lode
Napíš svoj komentár