Vcera mi preskocilo, alebo...Ako som prisiel k zlomenej ruke.

Vo pred sa ospravedlnujem za chyby v tomto clanku, ale na svoju obhajobu musim podotknut ze pisem len jednou rukou a tak...
Ze preco pisem jednou rukou? Lebo druhu mam v sadre. Vcera som bol v znacnej miere pod vplyvom alkoholickeho opojenia a tak som velmi nerozmyslal nad tym co konam.
Uz som mal niekolko poharikov bieleho v sebe. No...nebol som sam, mal som so sebou svojich dvoch nerozlucitelnych kamosov. Bolo teplo a my sme si povedali ze si zajdeme do cukrarne na zmrzlinu a na...no ved sa uvidi co nam pride na slinu.
Vosli sme teda do cukrarne a ja som si na zadnej terase hned vsimol dievca. Bola taka krasna... Dlhe vlasy mala rozpustene, nadherne sa jej vlnili na chrbte. Mala na sebe tmavobordove kratke saty na ramienkach a na tvari ten najkrajsi usmev na svete. Bola tam s kamaratom a veselo si stebotajuc si pochutnavali na zmrzlinovom pohari. V tej sekunde ako jej pohlad padol na mna, do mna vstupil demon a podisiel som k nim.
Ahoj anjelik Pozdravil som ju s tym najsladsim usmevom akeho som len schopny. Usmev jej z tvare zmizol. Si ozraty. Povedala tak pokojne, ale v hlase mala tolko pohrdania ze som to nevydrzal a splechol jej do tvare iste nepekne veci o ktorych sa tu nebudem zmienovat. Ona sa le uskrunula a chytila ma za ruku. Pod! Prikazala potichu a viedla ma von. Drziac ma stale za ruku ma tahala na miesto kde bolo najmenej ludi. Prepac! Zasepkala a trhla rukou v ktorej drzala tu moju a sucasne druhou sekla.
Hmm...co som mohol cakat, ved som ju ucil ja. A tak ju teraz mam zlomenu a sadru budem nosit niekolko tyzdnov.
Chcem povedat este tolko... Zasluzil som si to a vobec sa na nu nehnevam... A aj keby som chcel, nedokazem to.

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu