Jedna etapa života to vie tak posrať, že až nemám slov. S tých miliónou možností volím tú najhoršiu, s prehľadom triafam do čierneho a to sa naozaj ani nesnažím. Pekne ma to nasiera. Je fajn keď životom nepreletím, treba to spraviť troška zaujímavejším, no ako všetko aj toto sa dá prehnať. A zasa som trafil do čierneho. NEČAKANÉ
Čomu to dávam za vinu ? Sám seba sa pýtam. čiastočne náročnému životnému tempu, ktoré som si zvolil v nevedomý, aké je to zlé. Potom mojim verným
"priateľom" , ktorý mali-majú vždy dostatočné zásoby omamných a psychotropných látok. Taktiež môžem poďakovať aj sám sebe, vlastnej hlúposti ( asi najviac ).
Sakra už aj jank zdrhlo, asi malo už depky zo mňa. Zasa sám. Aj na to sa zvyknúť, ale stojí to za houby. Viem, v tejto realite ja žijem. Zmizol úsmev a to som sa vedel riadne smiať ( čiastočne za to môžu samozrejme tie podporné látky ). No nič balím a idem naháňať dušu.
Ako to vyriešim ? Ďalšia dobrá otázka. V prvom rade svojich pseudopriateľov pošlem do Columbie. Čas: relatívne, dosť sa im tu darí. Potom dám aspoň bakalárske štúdium. Čas: Relatívne, som dosť lenivý. Ďalej by som mal prestať byť lenivý. Čas: ... A nakoniec keď toto všetko dám, pôjdem do Alesundu ( Nórsko ) a budem robiť lesnú stráž a mať všetko na saláme.
Takže milí priateľia môj boj začína. Celkom sa teším, aspoň zmením tento stereotyp.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ja som tiez vypadla z SK a je super