Nechcem

,,Nechcelo sa mi s tebou rozprávať, prepáč."

Možno som nemusela povedať ani prepáč, ale stále mi to vyznie necitlivo. Chcel si, aby som sa naučila ľuďom hovoriť nie. Ale čo ak si to skúšam iba na tebe, lebo ťa mám najradšej, a viem, že ťa nestratím? Lebo presne tak to je.

Nechcem robiť viac, ako vládzem. Ani byť so všetkými za dobre a venovať sa ich požiadavkám iba preto, aby ma mali stále radi. Miliónkrát využiť to, že neviem povedať nie a nabudúce znova.

Prekladám cudzie projekty a texty do pol noci iba preto, lebo nepoviem nie a končím v reštaurácii pri bare, lebo som to sľúbila. Vraj len na jeden mesiac. Dnes ti pomáham skoro rok.

Je to iba 60 minút času, ale rada by som ich využila inak. Nechcem takto fungovať, lebo ma to dusí.

A čo spravím s určitosťou nabudúce? Nepoviem nie. Lebo toto je niečo, čo sa mi nedá odnaučiť. Človek sa mení, ale niektoré vlastnosti a naučené vzorce správania sa asi nezmenia. A ak aj zmenia, stále sa objavia výčitky, že som predsa len mohla, niekedy budem potrebovať pomoc tiež.

A prečo nepomôcť, keď môžem? Ale prečo nepovedať nie, keď ma to stojí čas, ktorý chcem využiť inak?

Mám sa vôbec rada, ak naplňujem vždy iba cudzie záujmy a vlastné potláčam? Alebo to nakoniec pramení iba z dobrého pocitu zo seba, pretože neviem zniesť pocit, že ma niekto otvorene nebude mať rád?

Každý deň ma to zväzuje a v tejto fáze ma to možno konečne začína bolieť tak, aby som to vedela zmeniť.

 Blog

7 0 0 0 2

Komentuj

6 komentov k blogu