Zle.

Je mi zle.
Chodím po špičkách vo vlastnej hlave. Zakrádam sa. Šepocem.
Potrebujem cítiť svoju nahotu. Necítim sa dobre vo svojom intímne. Nesloboda v tichu. Nesloboda v človeku.
Môj
svet
sa
tratí...

Vetrím švába ako preniká do bezpečia. Môjho. Cíti moje slabosti, pozná moju milosť, hovorí mi o kyberpunku. Spoločné témy mi podáva vo svojich rukách. Chce sa ma dotknúť. Chce si ma priblížiť. Využíva moje slabosti?
Áno.

Univerzum nejestvuje....
Kozmos sa nekoná...

... v mojej mysli. Vkráda sa tam cudzinec. NA-RU-ŠI-TEĽ.
Už nie je moja. Necítim ju. Je tam. Šokoval. Všetko je také zahmlené. Dostal sa do nej rýchlo. Ani nemusel zboriť pevnosť. Ovláda moje vnútro jednoducho. Uvedomuje si to?
Ešte nie.
Emócie, ktoré sú vo mne len vďaka nemu, melú za mňa. Keby ma svojou prítomnosťou tak nesral, spala by som.

Necítim istotu. Nie som sama. Všade je niekto. Všade je on. Prečo to nie je iba paranoja?
Musím odísť. Byť sama. Neláska, nezlomené srdce, ale rakovina. Nádor, ktorý sa rozrastá. Sarkóm, ktorý ovplyvňuje moje konanie a preto už nie je bezpečne tam kde bolo. Má meno. Je to stvor. Bytosť, ktorá vytvára peklo. Tam... Vnútri.
Praská mi ulita.

PA-trí mu vďaka? Narušil prázdno. A ani o tom nevie. Jediné, čo potrebuje je pomoc.
RA-biátom nie je. Obyčajná bytosť. S chybami.
DOX-a? Nulová empatia. Dôvod, prečo sa cítim tak nechutne.

Cíti pohodu pre môj nečas.
Pri vedomí svojho približovania - klope.
...
Keď potrebujem pomoc ja, ponúknu mi utópiu...
Je mi zle.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu