Táto tragédia sa odohrávala celý jún 2008.

2.júna 2008 mi zomrel kamoš... Aďko...

Velmi som ho nepoznala... ale aj tak si pamätám ako sme spolu chodili kupova hot-dogy... je mi to veľmi ľúto.. Chlapec zomrel pri autonehode...

Celý ten čas som mala čudný pocit...


23. a 24. júna sme v škole mali výlety.. Prvý deň sme ako trieda boli na Kuchajde, pre tých čo nevedia je to umelo vytvorené jazero... Bečkari sa boli kúpať na Zlatých Pieskoch, to je bagrovisko...

Na druhý deň sme išli na opekačku do Vrakunského lesíka. Tam sme sa dozvedeli že jeden chalan z Bečky sa včera topil a nič inšie sa nevedelo... bolo mi zle a len som sa v duchu modlila aby to nebola pravda... Naša zástukyňa volala triednej že sa utopil... Dozvedeli sme sa kdo to vlastne bol... Miško Vojtko, moj kamarát. Teda náš kamarát. Z triedy sme ho poznali skoro všetci, ale s niektorými sa aj normalne bavil.. Teda boli sme spolu na škole len rok a tak sme sa oblubili a bolo by to pokračovalo ešte ďalej, len keby sa to takto neskončilo... Miško hral za Artmediu, bol to výborný futbalista, vysvedčenia sa nedožil..

Dni sa nám vliekli ako voda hore kopcom. Celú stredu sme dúfali, že príde do školy alebo, že sa aspoň ozve. V štvrtok sme sa prechádzali so spolužiačkami a prišli sme k 1.B. Maťa z bečky vyšla z triedy s veľkým plačom a vykrikovala: " Oni ho našli, oni ho našli!!" V tom momente ma zamrazilo.. Sadla som si na schody a plakala som...Plakali všetci.. Zástupkyňa niesla v ruke čiernu zástavu... už len pohlad na ňu spôsoboval zimomriavky. Už to bolo jasné Miško je mŕtvy a nikto to nemôže vrátiť späť. Bol to taký dobrá chalan, dobre sa učil, nikomu nerobil zle, pomáhal rodičom a počúval Daniela Landu.. jeho naj pesnička bola Protestsong..



Miškove:


"neeeeeeeeeeee"

"danooo kde siiii???"

"ešte máme dve minúty, čo podnikneme?!"


"keď villa nedal ten gól úplne mu na
ústach bolo vidno, že povedal puta"
(ku_va)

"nemôžem ísť do tej vody, namočili by sa
mi plavky"

V tom mesiaci umrelo ešte asi 5 ludí, ktorých som poznala.... Tak spomíname.. Včera bol presne mesiac od mojích narodenín a Miškového pohrebu...

 Skutočný príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár