Hriech

Nebol to tieň, nebol to mrak,
na oblohu padol súmrak.
Nežiarila žiadna hviezda,
všade iba pusté hniezda,
hustá hmla a silný vietor,
opadali hlávky kvetom.

Pozeral som na ten chmár,
videl som však svoju tvár,
nehybnú sťa strom čo v tíši,
korunou sa svojou pýši.
Priamy pohľad, stisk tých pier,
v duši vojna, v srdci mier.

Spustil sa dážď na svet prázdny,
na ten, čo bol kdys´ tak krásny.
Zmýval hriech a prach z tých ciest,
ktoré mali k svetlu viesť.
Ľudia z dobrých smerov zišli,
tak sme k tomu svetu prišli.

Stál som tam bez štipky krásy,
nekričali žiadne hlasy,
všetci boli preč, tam v diali,
lebo také veci sa tu diali,
že ľud ten tak chválený,
skončil zlý a skazený.

Ja som sa vždy bránil isto,
žil som dobre, žil som čisto.
No raz prišla deva, krásna moc,
dala mi bozk v jednu noc.
Ten bozk ma však k hriechu vábil,
preto som ju radšej zabil.

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu