Obrovská rachotina v zahmlenom ráne

OH,SISTER mi spieva bob priamo do ucha,keď ráno vchádzam do tej obrovskej starej rachotiny.
Je to starý autobus,ktorý si ešte pamätá moje výpravy do škôlky a zo škôlky zas späť.Vtedy som neokusovala iné čísla, bola som verná mojej 34.
Bol to stále on spoznám ho,jeho ošúchané plechy vydávajú tak svojský škrípajúci zvuk a vodič má pravdepodobne stále rovnako službu.Stále tam sedí on.Trochu starší fúzatý ujko so sympatickou iskrou v očiach.On nieje ako ostatní,že mi zabúchne dvere pred nosom.Nie je to človek a vždy na mňa čaká.Taký milý ujko s charakterom.Mám ho rada aj keď okrem slov: "Prosím si jeden 10-korunový lístok","Ďakujem" som s ním nič neprehovorila.


Vždy každý deň nastupujem do tých istých dverí s tými istými ľuďmi.Po tých plechovo-železných?zhnitých či zhrdzavených?? schodoch.Stále sa prichitím tej istej rúčky či tyčky a potom si sadnem na moje obviklé miesto.Je v zadu pri okne.Akoby ľudia vedeli že je moje a stále je voľné.Stále tam na mňa čaká.Ošúchané, hnedé,kožené sedadlo.Trošku v otrhanom stave ale stále ono.Vždy sa pohodlne usadím počúvam ten rachot a do toho hudbu.Hľadím stále na tú istú cestu.Nezmenila sa.


Stále tie biele čiary.Utekajú predo mnou.Miznú jedna za druhou.Sú tu a zrazu sú preč.Niekedy idú pomalšie.Niekedy rýchlejšie.
Stále tá istá benzinka.Tí istí ľudia.Ako keby sme boli niečím riadení.Stále tí istí dobehávajú na autobus,tie baby z dolnej časti sídliska majú každé ráno v tom istom čae záchvat smiechu.Ten chalan v kuse pozerá na hodinky a stresuje či stihne.A tamtá zas stále čumí do zošita na tie nezmysli.Ja zas šuchám uzimenými rukami zahmlené okno a kreslím naň.Všetci majú svoju obvyklú prácu.


Cítiť benzín,vidím dym z toho výfuku.Čmudí ešte pár metrov a potom vidno zas iba hmlu.Je to tak obyčajno-zaujímavé.Všetko také ustálené a každodenné.

Najradšej mám keď je kolona a ja budem meškať.Milujem ten pocit samoty v šatniach.Je taký príjemný a tajomný.A v kolonách sa dá tak krásne snívať..pohodlne a bezstarostne až kým sa nezjaví budova školy.


Milujem tieto cesty.Milujem rána.Milujem tento pocit.Má niečo do seba.Tak ako všetko....

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu