ja som naozaj skočil
zo skaly na skalu
netušil som čo a prečo robím
cítil som iba že musím
doteraz ma mrazí predstava
že to nezvládnem
a nerozchodím

učím sa nezavrieť oči
keď na mňa letí pesť
nájsť pokoj a mier
keď zo mňa život
strháva chrasty
nemôžem sa pliesť

hladíš moju tvár
a ja zmotávam sa
po každej šúchačke
ostane vo mne zvláštna stopa
nezaplatiť
utiecť do dažda

je to zvláštne
vyhrávam každú bitku
a objatia sú laná
prosba o poistku
a keď sú preč
cítim nerovnosti terénu
som na svojich
v sedle
bez obojku

napriek tomu že som ním nikdy nepohŕdal

 Blog
Komentuj
 fotka
silanova  8. 9. 2012 09:31
a objatia sú laná

prosba o poistku

a keď sú preč

cítim nerovnosti terénu
Napíš svoj komentár