Mohutné koruny stromov, na nich vtáčiky štebotali.

Tam pod nimi sme si nakrádali chutné, vyzreté slivky.
Tam pod nimi sme zbierali gaštany, čo dodnes mi na očiach ostali

A neďaleko, sotva na krok, tam náš domov bol.
Tam smiech sa niesol, tam priateľstvo prekvitalo.
Do úst čosi vložiť, či hlavu niekam zložiť..
To všetko..
Ach, to bol raj!


Všade, len nie tu.


A iný príbeh zas.

Kde voda sa liala a mlyn sa točil.

A nech sneh či mráz ti kradol ruky, tam dnu teplo si našiel.
Tak hrejivé, tak nežné...

Svetlo mesiaca ti cestu ukázalo, keď za tmy dúfal si domov nájsť.

Ten vzácny obdiv, to vzácne uznanie.
To všetko..
Ó, áno, to bol raj!


Všade, len nie tu.


A každé steblo trávy
A každá kvapka vody
A každý list stromu
A každý pohľad líšky
A každý dotyk slnka

Či život má byť len utrpenie?
Len hra o prežitie, bez radosti z tej krásy?

Nie! Všade, len nie tu!

Z raja vyhnaní, do smútku ponorení..

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár