Nekonečný tanec kvapiek na sklenenej tabuli okna.
Puk, puk, puk, puk...
Áách, ako dávno som si ho nevychutnal.
Teraz stojím pri otvorenom okne a pohľad upieram do noci. Pouličné lampy už dávno zhasli a tma mohla naplno ukázať všetky svoje odtiene.
Aké nadpozemské predstavenie.
Šum dažďa jemne íska vnútro. To je kľudík. S radosťou sa mu oddávam. Len bosé nohy začína štekliť chlad. Vyslyším ich volanie a rýchlo si naťahujem ponožky.
Rýchlo, rýchlo... Nesmie mi utiecť ani sekunda.
Som späť. Hádam som o nič neprišiel.
Zas stojím pri okne a nazerám noci. Zrazu ju pretína žiara. Odhaľuje dovtedy v temnote skryté konáre stromov a krov, čo rastú pred domom.
Aké sú holé a predsa v sebe ukrývajú akési tajomno. Až z toho behá mráz po chrbte. A tirák za tirákom, rútiaci sa bohvie kam, ich znova osvetľujú a ja pozorujem, ako ich vietor sformuje.
Je to umelec. Neopakuje sa. Pri každom osvetlení vidím niečo iné.
Alebo to len zlyháva moja krátkodobá pamäť?
Galavečer pre dušu. Pre premýšľanie a pre upokojenie všetkého čo sa v hlave deje.
Pokoj.
Ticho.
Myseľ mám v stave bez tiaže. Medzi nebom a zemou.
Dýcham ešte vôbec?
Začali mi drkotať zuby. Neva. Ráno si navarím čaju. Toto si teraz nemôžem nechať ujsť.
Rúti sa ďalší kamión. Rev motora prerušil moju „nirvánu“ a šplechot vody spod kolies prehlušil šum dažďa. To nie je možné. Je horší ako divák, ktorý si pri najemotívnejšej scéne začne otvárať balík chrumiek a potom ich s mľaskotom začne pojedať. Do riti, musel ísť teraz?
Zavriem okno a smerujem do hajan. Aj dážď už zoslabol, tak sa utiekam k tebe, Ríša snov. Dovoľ mi aspoň ty prežiť stav krásne vyrovnanej mysle v dajakom zaujímavom sne. Rád by som si ľahol do trávy a pozoroval obláčiky. Tak dúfam, že ma nesklameš, keď som ti to už takto po lopate povedal.
Brú noc telesná schránka! Moje JA sa ide prejsť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
okrem toho, že to bolo krásne..
Pouličné lampy už dávno zhasli. presne túto vetu som raz použila aj ja. mám rada ten čas, ktorý opisuje
Pouličné lampy už dávno zhasli. presne túto vetu som raz použila aj ja. mám rada ten čas, ktorý opisuje
3
ooo to vám veľmi pekne ďakujem...ten pocit bol super, ale o článku som si to nemyslel, tak ma komenty prekvapili
ešte raz ďakujem
ešte raz ďakujem
4
Je zaujímavé, koľko veľa ľudí je schopných cítiť to isté, keď idú večer spať. Ja tiež tak zvyknem oprieť lakte o rám okna a len tak pozorovať... občas si zapáliť. Väčšinou k tomu mám potichu nejakú hudbu a vnímam hlavne pachy a farby. Ale vlastne, už som ti to písala aj pod iným blogom, tak sa nebudem zbytočne rozpisovať Ale pekne si to opísal.
Napíš svoj komentár
uzasne,opisal si to krajsie,nez to pocitujem sama.
klobuk dole
nadhera!!!